1SEM 2009, 3SEM 2011, 4SEM 2012, 6SEM 2014

Česká Republika (1960)

Šperkár a medailér René Hora študoval na SPŠ bižuternej v Jablonci nad Nisou a neskôr na oddelení šperku, glyptiky a skla v architektúre na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, kde v rokoch 2000-2009 pôsobil ako odborný pedagóg v ateliéri Kov a šperk. Žije v Prahe a venuje se tvorbe šperkov, drobnej plastike, voľnej kresbe i maľbe. Zvlášť pre strednú generáciu českých autorov je typické vyjadrovanie vo voľných metaforách, podobne aj Horove šperky ilustrujú prežité udalosti, vlastné pocity alebo príslovia a anekdoty. Na 1SEM pracoval s symbolikouo ľudskej figúry a jej eroticko-sexuálneho sveta. Jeho znakotvorné Gombičky z hliníka dotvára jemná rytá kresba, perforácia a intarzia. Počas 3SEM René Hora spracováva špecificky pánsku ozdobu – motýlika. Transformuje ho do podoby brošní – v jemu v poslednej dobe typickom materiáli – hliníku. Brošne preberajú formu vyprázdnených komiksových bublín s rytými povrchovými efektmi hrán v kontraste k čiernej ploche. V kolekcii sa odráža aj istá previazanosť s poslednou tvorbou šperkov Erny Masarovičovej, v ktorej sa objavovali motívy motýľov. Na 4SEM Hora v sérii brošní s námetom nočnej jazdy na motocykli pracuje opäť s hliníkom farbeným na čierno. Šperkom tentokrát dominuje tajomný vnútorný priestor ukrývajúci záhady zahalené pod rúškom tmy – kosák mesiaca, výzor motocyklovej prilby. Aj brošni 100% vytvorenej počas 6SEM pracuje s hliníkom, námetom je záznam intenzity prežitého času a tvorenia na sympóziu.

1SEM 2009, 6SEM 2014

Karol Weisslechner vyštudoval ateliér interiérovej tvorby na Katedra architektúry Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde od roku 1995 pôsobí ako vedúci pedagóg v ateliéri s+m+l_XL Kov a šperk, v roku 2006 bol vymenovaný za vysokoškolského profesora. Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti šperku, objektu, inštalácie, ako aj interiérovej architektúre, dizajnu a scénografii. Patrí medzi neúnavných propagátorov autorského šperku a jeho chápania ako rovnocenného umeleckého diela. Jedným z charakteristických rysov jeho tvorby je prepájanie zdanlivo nezlučiteľného, stavať do kontrastu protichodné a vytvárať tak vždy niečo nové, prekvapujúce, neraz i provokujúce. Témami, v ktorých sa pohybuje sú spoločenské a ekologické otázky, zaujíma ho aj tematika medziľudských vzťahov i komunikácie. Dôsledným konceptuálnym prístupom vznikajú diela, ktoré nie sú obmedzené rozmerom ani materiálom a nechýba im nadhľad, odstup či irónia, ale aj tajomnosť a napätie. S Ernou Masarovičovou ho spájal blízky kolegiálny a priateľský vzťah. Na 1SEM realizoval unášaný silou momentálnej inšpirácie a improvizácie projekt Spomienka. Site specific inštalácia je vytvorená z nájdených predmetov ateliéru EM, v ktorej kombinuje starožitné strieborné likérky, jantárové krúžky, kúsky sépie, sklenené oči, hodvábnu šnúru i plátkové zlato pochádzajúce zo šperkárskeho arzenálu umelkyne, ale napríklad aj fragment rozbitého krištáľového pohára na víno. V rámci 6SEM vznikla obdobná inštalácia objektov pozostávajúca z lievikov, kruhov, vajcoidov vznášajúcich sa v priestore.

1SEM 2009

(1950) NL

Svetoznámy šperkár a sochár Ruud Peters, absolvent Rietveld Academy v Amsterdame, patrí medzi popredné osobnosti holandskej výtvarnej scény. Ako profesor dlhoročne pedagogicky pôsobil na viacerých európskych školách: Rietveld Academy v Amsterdame, Konstfack v Štokholme, Alchimia vo Florencii a v súčasnosti vedie množstvo tematických šperkárskych workshopov. Nové impulzy pre tvorbu nachádza v rôznorodých aspektoch ľudskej existencie i na rôznych miestach sveta - v Číne, Indii, Mexiku, v krajinách Starého aj Nového sveta. Svoje invenčné a extravagantné nápady s podtextom náboženských rituálov, mystiky a okultizmu dokáže vždy podať skutočne presvedčivo. Jeho šperky a objekty pretekajú symbolmi všetkých druhov i pôvodu, sú plné skrytých významov, ktoré často zostávajú celkom nejasné. Výsledkom autorovho konceptuálneho výskumu je často nekonvenčné riešenie mimo tradičných estetických noriem avšak so silným spirituálnym nábojom či psychologickou a filozofickou reflexiou. Osobitú religiozitu aj vlastné libido predstavil na 1SEM v sugestívnej inštalácii Searching for the Erotism in Jesus Christ. Monochrómne tónované fotografické záznamy rôznych podôb ukrižovaného Krista z ciest po Taliansku sú nalepené a plech, následne vyrezané a skladané do trojdimenzionálnej formy. Jednotlivé celky aj detaily korpusov extatických polôh martýra fialových, modrých a okrových odtieňov boli inštalované na poskladaných stohoch bieleho plátna. Meditatívna a spirituálna povaha diela odhaľuje úvahy o zraniteľnosti a utrpení ľudskej bytosti.

2SEM 2010

(1961) Finsko

Významná fínska šperkárka Eija Mustonen, členka skupiny Hibernate, najskôr nadobudla remeselné zručnosti v odboroch kameňorytectvo a striebrotepectvo, magisterský titul získala na Univerzite priemyselných umení v Helsinkách, absolvovala tiež študijné pobyty na Royal College of Arts v Londýne a Gerrit Rietveld Academy v Amsterdame. Pedagogicky pôsobí už od roku 1990 ako hosťujúca lektorka (Fínsko, Estónsko, Rusko, USA) aj ako vedúca oddelenia šperku na South-Carelian Polytechnic v Lappeenrante a neskôr na Saimaa Univerzite aplikovaných vied v Imatra-Lappeenrante. Venuje sa tiež organizačnej a kurátorskej činnosti. Pre autorku je hlavnou témou aj tvorivou výzvou introspekcia. No inšpiráciu pre tvorbu čerpá i v každodennom živote, medziľudských vzťahoch, prírode či politike. Výsledné šperky a objekty majú schopnosť vyrozprávať príbeh, ktorý sa stal témou kolekcie, no tiež reflektujú remeselnú zručnosť hlboko zakorenenú vo fínskom kultúrnom dedičstve. Počas 2SEM ju kreatívna atmosféra a priateľská klíma inšpirovali vytvoreniu kolekcie závesných šperkov, pri ktorých použila na vytvorenie reťazí vybrané elementy z materiálov, ktoré poskytla zo svojich bezodných zásob autorka projektu Kata Kissoczy, ako aj nové prvky vypílené z hliníkovej dosky v podobe geografických kontúr. Pre niekoho, kto ich hneď nerozpozná, ide o siluety mesta Bratislavy a Slovenska.

2SEM 2010

(1978) Maďarsko

Flóra Vági študovala súčasný šperk na prestížnej Alchimia vo Florencii a neskôr na Royal College of Art v Londýne, žije a tvorí v Budapešti. Jej tvorbe dominujú zmysluplné intímne objekty, vyjadrené sofistikovaným vizuálnym jazykom, a ktoré môžu byť divákom a nositeľom vnímané aj bez verbalizácie. Jej šperky však nie sú určené len na zdobenie, podľa jej slov k nám "prehovárajú", a niekedy len "šepkajú". Vychádzajú zo starostlivého štúdia kontrastov a harmónie nájdených v prírode. Smerom k neočakávaným výsledkom ju poháňa fascinácia organickým materiálom, ktorý má svoju vlastnú históriu a v priebehu času podliehajú zmenám. Drevo, papier a iný alternatívny materiál autorka podrobuje podrobnému výskumu a transformácii, experimentuje s jeho vlastnosťami. Vytvára ručne každý detail a so sochárskym prístupom hľadá nekonvenčné riešenia. Jej tvorba má schopnosť vzbudiť emócie, inšpiruje k zamysleniu. Prepojenie organickej prírody a anorganického sveta predmetov sú hlavnou tvorivou ideou vytvorenej kolekcie pod názvom Vedľajší efekt na 2SEM, kde sa inšpirovala starými striebornými príbormi. Vytvorila z nich nové artefakty a objekty, v ktorých prezentuje svoju estetiku a dekoratívny pohľad na utilitárny predmet v prehodnotenej funkcii. Dynamicky poskrúcané vidličky ozdobila drobnými elementmi mosadzných kvietkov, lyžička sa pod jej kreatívnym zásahom stáva drobnou kvetinovou žardiniérou, vtáčie pierka nalňajú púzdro vreckových hodiniek.

2SEM 2010

(1977) Slovensko

Maya Nepšinská vyštudovala Dejiny umenia na Komenského Univerzite v Bratislave, absolvovala tiež ateliér s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Okrem tvorby autorského šperku sa venuje organizačnej a kurátorskej činnosti, vedie Združeniu šperkárov AURA.

Jej tvorivý záujem sa sústreďuje na prácu s kontextom, eventuálne príbehom, ktorý jej šperky uchovávajú. Na 2SEM autorka prejavila senzitívny prístup a empatiu k poskytnutému materiálu ako aj pôvodnému grafickému figurálnemu návrhu Erny Masarovičovej. Inšpiráciou pre pektorál Zur Erinnerung s motívom anjela sa stalo torzo figuratívneho základu z kosti, ktorý rozpracovala Erna Masarovičová. Jeho ďalšie komponenty či fragmenty autorka postupne objavila v zákutiach ateliéru EM. Pribudli však aj krídla z lebky hlodavca a ďalšie detaily, ako napríklad svätožiara vypracovaná zo strieborného plášťa vreckových hodiniek, odtiaľ aj dobové venovanie, ktoré autorka ponechala ako názov šperku. Závesná reťaz je ručná práca z rozpílenej rúčky strieborného príbora, čo je pripomienkou faktu, že v osemdesiatych rokoch 20. storočia bolo doménou Erny Masarovičovej vytvárať šperky z tzv. rodinného striebra. Tohto charakteru sú aj ďalšie dva náhrdelníky avšak prístup k realizácii je v konvenciách netradičného ponímania súčasného umeleckého šperku.

2 SEM 2010

(1984) CZ

Pre Martina Vernera, absolventa ateliéru K.O.V. na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej a člena združenia UNOSTO a viacnásobného účastníka SEM, je hlavným zdrojom inšpirácie príroda. Jeho tvorba je predchnutá transformáciou prírodných prvkov do originálnych umeleckých foriem. Martinove šperky sú často konštruované ako mikroskopické bunkové štruktúry, a niektoré sú dokonca budované v súlade so zásadami Voroného diagramu. Dôraz kladie na precízne technické a remeselné vyhotovenie šperkov z tradičných materiálov, ale do jeho posledných projektov už prenikajú možnosti nových priemyselných technológií a inšpirácie jeho skúsenosťami z dizajnu. Zároveň ho fascinuje i mestský život a jeho ruch so všetkými kultúrnymi aspektmi: architektúra, móda, výstavy, koncerty... Kolekciu brošní Z hlbín ateliéru na 2SEM poňal doslova archeologicky s ambíciou objaviť skryté tajomstvá patriace dávnej minulosti a to doslova prieskum po ateliéri a dome EM. Výsledkom procesu komponovania z dostupných medených a mosadzných elementov lupienkového tvaru sú šperkové objekty v podobe fantazijných prehistorických rýb. Na výstave, ktorou kulminovalo sympózium vo svojej prezentačnej fáze, boli inštalované s dávkou recesie ako menu servírované na striebornom podnose. Záves Ikona /4SEM/ je zas inšpirovaný medailou Erny Masarovičovej s námetom madony s dieťaťom. Šperk je vytvorený kombináciou techník a materiálov: technikou cizelovania v striebre, vložením fotografií Erny a Katy i použitím voňavých klinčekov (relikviár a osobné posolstvo v šperku) uzavretých vo vnútornom priestore pod plexisklom. K vytvoreniu objektov na 5SEM sa zas nechal inšpirovať experimentálnou techniku, ktorú používala Erna Masarovičová na odlievanie medailí. Kartónová forma je vymazaná grafitom a slúži na odlievanie cínu. Zaujímavé výsledky a často nedoliate tvary sú ponechané v surovej podobe.

3 SEM 2011

(1963) Německo

Intermediálny výtvarník a šperkár Gisbert Stach študoval na Vysokej škole umenia a dizajnu v Kolíne a na mníchovskej Akadémii výtvarných umení, žije a pracuje v Mníchove. Jeho umelecká tvorba sa pohybuje v širokom rozpätí od súčasného experimentálneho šperku cez sochárske a konceptuálne diela až po inštalácie, performance a videoart. Okrem toho vedie tvorivé workshopy a venuje sa pedagogickej činnosti na vysokých umeleckých školách a rôznych kultúrnych inštitúciách. Vo svojich koncepčne prepracovaných prácach používa rôznorodé prostriedky umeleckého vyjadrenia. Poukazuje nimi na aktuálne problémy spoločnosti a absurditu dnešnej reality ovplyvnenej konzumným spôsobom života. Práve preto sa ju pokúša ovplyvniť tým, že vo svojich dielach zdôrazňuje možnosť transformácie významu objektov. Autor sa pohráva nielen s našimi návykmi čítania referencií, ale rovnako tak so zmyslom, hodnotou a osudom týchto vecí, ktorých účelom nie je dekorácia, ale skúšať citlivosť a vnímavosť publika. Videoart Gisberta Stacha na 3SEM zaznamenáva miznutie, respektíve tavenie a transformáciu hmoty cínových a plastických objektov. Video s názvom Hommage EM interpretuje ideu plynutia času, bolestnej straty aj nádeje a viery v paralelnú realitu. Symbolickú prítomnosť Erny, ktorej osobnosť vyžaruje z celého prostredia domu, prepojil autor s tavením objektov. Svietnik so sviečkou sa na kovovej platni roztiekli a vytvorili tekuté zrkadlo, v ktorom sa odráža obraz matky. Ako náhle kov tuhne, obraz sa vytráca. Okrem videa vznikli v spolupráci s Rékou Lőrincz menšie objekty z plastu a kovu založené na princípe tavenia.

3 SEM 2011

(1972) Maďarsko

Réka Lörincz vyštudovala odbor Kov a dizajn na Hungarian University of Craft and Design, neskôr pedagogický odbor vizuálneho učiteľstva (Visual Educator Teacher) v Budapešti a odbor aplikovanej psychológie na Semmelweis University v Budapešti, kde v súčasnosti žije a tvorí. Prostredníctvom šperku interpretuje dnešný svet, či skôr komunikáciu medzi tým vonkajším a jej vlastným svetom. Réka Lörincz vstupuje do teritória každodenných predmetov a transformuje ho do žiarivého sveta súčasného šperku, pričom morfingové konceptuálne objekty predstavujú jej kritické sociálne komentáre. Tvorí trash-šperky z farebných plastových produktov, hračiek, štrasových kamienkov, či kreditných kariet a ponúka kritický výklad dnešného sveta prostredníctvom vizuálne zaujímavo prepracovanej myšlienky. V každom z jej neuveriteľných pop-návrhov je zjavná snaha sprostredkovať neviditeľné a priblížiť isté emócie. Na 3SEM siahla Réka Lőrincz po menších ready-made objektoch z kovu i farebného plastu, niekedy balansujúcich na hranici gýču, aby ich asamblovala do nových neočakávaných spojení. Plastové hračky vojakov a kovbojov, staré zlaté hodinky a My Little Pony. V kolážových šperkoch reaguje na absurditu vojnových konfliktov, pri ktorých sa z ľudí doslova stávajú pešiaci, vojaci ako bezduché figúrky posielané do vojnových konfliktov. Vojnu vníma ako záležitosť peňazí, preto symbolicky používa imitáciu zlata a diamantov. Ďalšou témou sú kovboji, ktorí vždy na konci filmu osamotení opúšťajú mesto a tento posledný záber filmu je pre ňu veľmi silný emotívny obraz. Tvorivá kolaborácia na spoločných realizáciách s Gisbertom Stachom bola podľa nej vzájomným obohatením, obaja sa zdokonalili v technike a vzájomne sa od seba učili.

3 SEM 2011

(1978 - 2012) Slovensko

Bety K. Majerníková patrila k popredným predstaviteľom mladej generácie slovenského šperku. Vyštudovala ateliér s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde neskôr pôsobila ako odborná asistentka. Jej jedinečnosť spočívala v špecifickom spontánnom umeleckom jazyku podčiarknutého výberom, kombinovaním aj inovatívnym spracovaním materiálu a tiež spôsobe akým svoje šperky prezentovala na verejnosti. Témy, ktorými cez svoje šperky komentovala súčasný svet, sa dotýkajú pálčivých otázok dnešnej spoločnosti alebo naopak jej intímnych zážitkov a skúseností. Solitérne kusy vynikajú jemnou mäkkou formu s významovým aj tvarovým vrstvením. Na jednej strane sú prekvapivo hravé, otvorené a zábavné a na druhej meditatívne, tajomné a krehké. Autorka často siahala po rôznom plastickom materiály, kde na budovanie vnútorného priestoru využívala jeho transparentnosť, alebo rovnú plochu narúša dierami a pokrýva reliéfnymi či rytými kresbami a textovými odkazmi. Nájdené „poklady“ na 3SEM inšpirovali autorku, aby v intenciách intuitívnej tvorby z materiálov a vecí, ktoré sú autentické, nájdené v dome a ateliéri rozhodla vytvoriť svoju „prvú africkú kolekciu“. Kombinuje v nej zrejme ručne vyrezávané drobné negroidné plastiky z dreva dotvárané zlátením, na ktoré aplikuje rôzne bižutérne komponenty. Veselé postavičky nakoniec pripomínajú tri opičky, ktoré si zakrývajú oči, uši a ústa. Druhou polohou jej tvorby je náhrdelník vytvorený zo strieborných lyžíc z rodinného striebra, s ktorým často pracovala aj Erna Masarovičová a šperk v tomto duchu vznikol ako spomienka na ňu.

4 SEM 2012

(1981) Nemecko

Danni Schwaag študovala na umeleckej škole Adolph-Kolping-School v Münsteri a následne na Gemstone and Jewellery Design na Fachhochschule Trier, University of Applied Arts v Idar-Obersteine, absolvovala aj študijný pobyt v šperkárskom ateliéri na Escola Massana v Barcelone. Od roku 2009 žije a tvorí v nemeckom meste Bremen. Svoje šperky skladá sériou prozaických pracovných postupov: komponovaním, zavrhnutím a reusporiadaním materiálu, prvkov i farieb až kým nevznikne jednota. Vizuálnu harmóniu buduje aj na kontraste umelých a prírodných materiálov. Drevo, kov, kameň, porcelán a plast kombinuje s nájdenými predmetmi, rekonštruovaným kameňom a smaltom, ktorý pomocou štetca aplikuje na meď. Najnovšie sa jej tvorivý záujem upriamil aj na kresbový či maliarsky prejav. Zlatý rez, geometria, farba, kompozícia - tradičné pojmy na vyjadrenie harmónie vo vizuálnom umení. Autorka vedome mixuje prvky vysokého a aplikovaného umenia, používa akrylové farby, pozostatky zabudnuté a uschnuté na maliarskej palete (papierových tanieroch), ktoré sa zmenili na trojrozmerné objekty použiteľné ako súčasť šperku. Na 4SEM vytvorila farbami hýriace náhrdelníky a brošne, ktoré podľa nej trefne vystihujú atmosféru sympózia. V šperkoch citlivo kombinuje nájdené materiály z plastu s korálikmi a viacuholníkovými závesmi z dreva, avšak akcetovanými žiarivou farbou.

4 SEM 2012

(1986) Česká Republika

Na 4SEM pod názvom Nálezy predstavila v galérii Bazén mladá česká šperkárka Mája Steffanová projekt Šperky pre Textilanu a ďalšie objekty, v ktorých tematizuje svoj záujem o industriálne priestory textilnej továrne v Novém Městě pod Smrkem. Autorka mladej generácie českého šperku, Mája Steffanová, študovala na Technickej Univerzite v Liberci a neskôr v ateliéri Design kovu a šperku na Ústave umenia a designu Západočeskej univerzity v Plzni. Inšpiráciu čerpá z bezprostredného prostredia, ktoré ju obklopuje a nekonečných zdrojov prírody. Viaceré jej práce sú inšpirované opusteným komplexom textilnej továrne v Novém Městě pod Smrkem, kde objavila čaro industriálneho prostredia. Dve galvanické plastiky Maskarony vznikli ako prvé práce reagujúce na opustený schátraný komplex - akýsi svedkovia doby skrývajúci mnohé tajomstvá. Autorku zaujali aj pozostatky potlačených fólií so vzormi využívanými pri sieťotlači, dokumentujú stoky vzorov realizovaných v továrni a tieto netradičným spôsobom mení na vrstvené krehké a variabilné náhrdelníky či prstene. V inej práci Mája Steffanová odkazuje priamo na priestory Textilany, liatinové stĺpy a trámy sa objavujú ako prvky variabilných reťazí z mosadze, ktoré vďaka nitom umožňujú pohyb. Vytvára tak dialóg medzi prostredím, šperkami a človekom - ten sa však neocitá v pozícii nositeľa, ale pozorovateľa, pretože šperky sú určené pre konkrétne miesta chátrajúceho areálu.

4 SEM 2012

(1983) Česká Republika

Karla Olšáková študovala v ateliéri K.O.V. na Vysokej škole umeleckopriemyselná v Prahe, je členkou združenia UNOSTO a tvorivého dua Dechberoucí, žije a tvorí v moravskom Mikulove. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na architektonickú kvalitu šperkov, ktorým dominujú čisté, diskrétne, minimalistické a rafinované formy. Vyjadruje sa prostredníctvom geometrického jazyka a bravúrne kombinuje princípy pohybovej variability. Skúma a rozvíja potenciál kubickej štruktúry ako prostriedku jej rozpadu. Šperky tak fungujú ako minimalistické hračky založené na kinetickom prvku, ktorý kompozícií prepožičiava pestrú variabilitu. V poslednom období sa jadrom jej práce stáva skúmanie intímnej poézie šperkov. Používa celý sortiment materiálov od dreva, dýhy, kovu a gumy až po betón, v ktorých nachádza silný expresívny potenciál. Realita, ktorú sa pokúša svojou tvorbou obsiahnuť je ukotvená v osobných spomienkach, emóciách, nehe a poetike. V sérii brošní vzniknutých na 4SEM nachádza inšpiráciu v technických výkresoch pôdorysu domu a ateliéru EM. Na ich základe dimenzuje objekty z tenkého oceľového drôtu a vrstvených dýh, v ktorých sa v minimalistickom výraze pohráva s priestorom ako aj jeho tieňom.

4 SEM 2012

(1982) Česká Republika

Kristýna Španihelová študovala v ateliéri s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde momentálne pôsobí ako odborná asistentka. Vo svojej vizuálne pôsobivej tvorbe pracuje s prírodným materiálom v súvislosti s jeho významom a pamäťovou stopu. Zdroj inšpirácie nachádza autorka v mytológii, metaforách a symbolických asociáciách, prostredníctvom ktorých interpretuje svoje pozorovania hlbšieho a racionálne nepostihnuteľného tajomstva života. Jej výtvarným zámerom jej pochopiť emociálny vzťah človeka smerom k materiálu. Obe fytogénne a živočíšne materiály sú pozostatkami živých bytostí, ktoré museli zomrieť, aby boli následne použité ako nástroj vyjadrenia myšlienky aj výrazu. Práve organické látky autorka považuje za schopné klásť otázky o živote a smrti, keďže odkazujú na nekonečný cyklus začiatkov a koncov, výtvorov a ničenia. Prostredníctvom materiálu prezentuje svoje osobné skúsenosti a emócie, a tiež reaguje na aktuálne spoločenské témy, odkrýva skutočnú podstatu ako aj fyzickú stránku ľudskej bytosti žijúcej v dnešnom sterilnom svete plnom technológií. Aj na 4SEM je pre Kristýnu Španihelovú materiál nositeľom špecifických emócií – krv, vosk, suché kvety, zhrdzavené železo – sú pre ňu hlbokým vyjadrením podstaty ľudského bytia aj smrti. Tento materiál, ktorý ad hoc nachádza v ateliéri EM má podľa nej vlastnú pamäť, ktorú poznamenáva čas, no stále je plný skrytých významov, ktoré autorka zviditeľňuje v šperkoch so silným významovým nábojom a semiotickým obsahom.

4 SEM 2012

(1980) Maďarsko

Márta Tordai started to work with metals when she learned at the Secondary School of Visual Arts and later she studied in the Moholy-Nagy University of Art and Design Budapest. Her jewelry typically made from silver and titanium on a wide palette: the independent artworks usually assembled from several pieces and follow the movement of the wearers body. The unusual gemstone and stabilized wood settings are in the focus in her other favourite families of objects. In her applied artworks she makes reconstructions of medieval works of art (ranging from chalices all the way to the Holy Crown). In the last ten years she is teaching at the Secondary School of Visual Arts, the teaching plays the main role in her life. With the teaching and the DLA research she develops her skills in the traditional and the modern metalsmith techniques. One of her favourite research field is the metalsmith techniques driven by electricity. To work in Erna's house was a specific occasion for her, a great excursion from the world of customers and students. During the 4SEM she made connections in her real life between Bratislava and Budapest, and jewelries with links and bits from the house and studio of EM and her own pieces.

5 SEM 2013

(1985) Česká Republika

Alena Hesounová študovala prírodné materiály na Fakulte užitého umění a designu na Univerzite Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem a neskôr absolvovala ateliér K.O.V. na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej, je členkou združenia UNOSTO. Šperkom, ktoré tvorí prevažne z kovu dominuje konštrukčná tvarová štylizácia. Preferuje prácu s ušľachtilým materiálom, pretože jej poskytuje priestor pre bohatú tvarovú rozmanitosť, ktorú je možné dosiahnuť pri estetickom stvárnení širokej škály nápadov. Inšpiráciu nachádza v geometrických aj organických prírodných štruktúrach, ale napríklad aj v geometrii architektúry. Medzi šperkom a vlastným životom nachádza postupom času stále pevnejšie prepojenie. Podľa autorky šperk slúži nositeľovi ako nepostrádateľný doplnok osobnosti a má šancu pretrvať, a tiež osloviť, niekoľko nasledujúcich generácií. Alena Hesounová predstavila na 5SEM poetickú sériu prsteňov KataFloras vychádzajúcu z motívu kvetov, ktoré sú zložené z viacerých plánov montovaných prefabrikátov, výliskov – mosadzných komponentov. Autorka sa aktuálne zaoberá technikami spájania bez pevných spojov a povrchovou úpravou pokovovania meďou, ktoré v kolekcii plne využila.

5 SEM 2013

(1976) Mexiko/Belgicko

Jorge Manilla, pochádza z rodiny mexických zlatníkov a rytcov, študoval vizuálne umenie na Akadémii San Carlos a technickú zručnosť získal na Akadémii remesiel a dizajnu v Mexico City. Neskôr sa presťahoval do Belgicka a študoval dizajn šperku na Akadémii Karel de Grote v Antverpách, kde bol nútený zabudnúť na tradičné poňatie šperkov, zanechať svoje technické zručnosti a zamerať sa na kultúrny význam šperkov, jeho koncepčné možnosti, experimentovať s materiálmi a technikami. Manillova produkcia z odpadového materiálu je svojsky príťažlivá a hlboko znepokojujúca, často vzbudzuje odpor a nepokoj. Odráža autorovo intímne vnímanie synkretického náboženstva moderného Mexika. V jeho šperkoch badať narážky na náboženské obrazy a ikonografiu, ktoré ukazujú často pokrútené a bolestivé vzťahy Mexičanov s ich vierou. Manilla experimentuje s rôznymi druhmi materiálov či tvorivých procesov, no využíva aj svoje remeselné zručnosti. Drevo, kosti, textil, koža a striebro sú spájané a transformované do takmer rozpoznateľných anatomických tvarov, často multiplikovaných do zväzkov, alebo asociujú neznáme náboženské či okultné predmety. Na 5SEM sa venoval hneď trom rôznym projektom. Prvým bol prsteň zletovaný z množstva malých komponentov, do ktorých sa vsádzajú kamene. Ďalšou výzvou bola železná sieť, ktorú ručne formoval do priestorových objektov s rôznorodou štruktúrou mriežky, tvarových variácií aj farebných efektov. Ďalšie objekty – náhrdelníky – sú vytvorené z materiálov, ktoré často používa – koža, drevo, textil, kov, vosk, ktoré spracováva pre neho typickým rituálnym spôsobom tak, že sa uvoľňuje a znásobuje energia týchto materiálov. Predstavujú silné amulety nesúce v sebe esenciu miesta, uchovávajú jeho dobrú energiu a možno z nich cítiť ľudí, ktorí sú s týmto miestom spojení.

5 SEM 2013

(1972) Slovensko

Jana Machatová, absolventka ateliéru Kov – šperk (1991 – 1997) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Anton Cepka, Karol Weisslechner), sa venuje tvorbe umeleckého šperku, žije a pracuje v Stupave. Hlavnou témou jej tvorby sú najmä osobné spomienky a predstavy, asociácie spojené s detstvom a rodinné albumy, v ktorých nachádza inšpiráciu pre svoje šperky. Autorka využíva klasické šperkárske i nové technologické postupy, okrem drahých kovov, perál a polodrahokamov vkladá do svojich šperkov nájdené predmety, či prevzatý obrazový materiál, laminovaný v plastovej fólii. Ich znovuobjavením, začlenením do nových kompozícií a súvislostí vrství významy a vytvára príbeh, ktorý patrí ku každému unikátnemu šperku. Autorský prístup Jany Machatovej je zameraný na detail a charakterizuje ho záľuba v skladaní a vrstvení – motivickom aj významovom. Vo svojich šperkoch často využíva fragmenty starých fotografií a ilustrácií so sentimentálnym nádychom, ktoré ďalej rozvíja do tvarovo i štrukturálne prepracovaných kompozícií, prebúdza k životu retropríbehy a posúva ich do nových kontextov. Jana Machatová sa inšpirovala intímnejšou sférou života Erny Masarovičovej a ako súčasť náhrdelníka Pohľad do minulosti zvolila fotografie z rodinného albumu EM vsadených do dvojice telies zo starých vreckových hodiniek ako symbolu plynutia času. Nájdené fotografické aj materiálové poklady dopĺňajú časti starého príboru, keďže reťaz náhrdelníka je vytvorená rozpílením lyžíc z rodinného striebra.

5 Sem 2013

(1979) Nemecko

Steffi Klemp vyštudovala Gemstone and Jewellery Design na Fachhochschule Trier, University of Applied Arts v Idar-Obersteine, počas štúdia absolvovala študijný pobyt ateliéri s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2004 sa ohnisko jej záujmu aj výtvarnej reflexie sústreďovalo na materiál jablkového dreva, na výskum jeho charakterových vlastností a príbehov, ktoré sa viažu k jablku či jabloni. Diela vychádzajúce z tohto procesu sú zhrnuté pod kolekciu Erika. Erika ako alter ego autorky je výrečná, autentická, bezprecedentná a poetická, krásna žena, inteligentná, životaschopná, nezávislá, detinská, naivná a nemotorná, nadaná a neodolateľná. Ďalšia kolekcia BetStefka sa zrodila zo spolupráce a vzájomnej výmeny umeleckých diel s Bety Majerníkovou, v ktorej obe nachádzali cesty k prepojeniu dvoch rozdielnych výtvarných svetov aj materiálov. V súčasnosti autorka inklinuje k sochárskym formám, hoci sa stále špecializuje na prácu s drevom. Na 5SEM objavila nový tvorivý potenciál a znovu našla cestu k šperku. Získala aj celkom novú skúsenosť ako pracovať poetickým spôsobom. Inšpirovala sa príbehmi, ktoré sa začali vynárať v jej mysli, keď našla malé kovové komponenty – líšky. Evokovali v nej les s jeho tajomstvami, kúsky dreva zosobňujúce tento les a tvory v ňom žijúce. Z týchto príbehov začali vznikať poetické šperky, či objekty, určené spôsobom, akým môžu byť nosené. Brošňa Monument pre malú tanečnicu je zas vytvorená z nájdeného objektu v ateliéri EM. Hoci ju môžno nosiť ako šperk na tele, vo svojej podstate má blízko k monumentálnemu sochárskemu vyjadreniu.

6 SEM 2014

(1968) Česká Republika

Petr Vogel absolvoval ateliér Kov a šperk na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe, kde neskôr pôsobil ako odborný asistent. Od roku 2007 pôsobí v ateliéri Design kovu a šperku na Ústave umenia a designu Západočeskej univerzity v Plzni, najprv ako odborný asistent, momentálne ako vedúci ateliéru. Petr Vogel svojou tvorbou neustále dokazuje, že šperk môže byť výpoveďou, príbehom, rozprávkou, bájkou, anekdotou, komentárom k aktuálnym udalostiam, alebo len nezáväznou hrou. V šperkoch zhmotňuje rôzne absurdné námety vyjadrené jedným slovom či príslovím, rozpráva humorné príbehy, ktoré poukazujú na zväčša nelichotivé ľudské vlastnosti. Napriek tomu sú Vogelove šperky výsledkom dôkladného premýšľania a konštruovania, od výberu materiálu, cez experimentovanie s rôznymi technológiami, až po výsledný zámer a pôsobenie na diváka. V ostatnom čase sa autor venuje projektu tzv. šperkov do okna, ktorých forma a spôsob využitia svetla odráža autorovo vnímanie duality svetla a tieňa ako existenčných protikladov a zákonitostí nášho sveta. Na 6SEM vznikli ďalšie z týchto precízne vybrúsených šperkov z perspexu, do ktorých sú v minimalistickom geometrickom rastry vsadené farebné fragmenty dúhy. Požadovaný efekt vzniká práve umiestnením na okno, kde objekty získavajú správne svetelné podmienky a môžu sa plne rozžiariť.

6 SEM 2014

(1984) Česká Republika

Lucie Houdková, absolventka ateliéru K.O.V. na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe a členka združenia UNOSTO, vníma šperk ako hru a experiment s tradičným i netradičným materiálom. V ostatnom období jej inšpirácia vychádza predovšetkým z prírodného organického tvaroslovia, pričom sa vo výsledných objektoch snaží nachádzať istý druh harmónie a rovnováhy. Avšak organická hmota je v jej pojatí zviazaná, obmedzovaná a deformovaná. K vytvoreniu nevšedných a efektných šperkov jej často ako inšpiratívny a všestranný materiál poslúži aj obyčajný papier či plast. Jeho skladaním, vrstvením a stáčaním vznikajú malé mobilné plastiky inšpirované prírodnými tvarmi hniezda, kokónu a podobne, či kompaktné metalicky farebné struky pripojené jeden k druhému, až vytvoria dokonalé a nekonečné formy. Šperk považuje za objekt, ktorý dotvára osobnosť svojho nositeľa, no zároveň dokáže fungovať samostatne. Na 6SEM siahla autorka po osvedčenom koncepte a vytvorila šperky z farebného stáčaného papiera. Meditatívna práca na brošniach kónických tvarov je podčiarknutá účinkom dezénu z tapetového papiera.

6 SEM 2014

(1986) Slovensko

Andrea Ďurianová, absolventka ateliéru s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, je predstaviteľkou mladej generácie slovenského šperku. Jej tvorbu charakterizuje záujem o architektúru, dizajn, ľudovú kultúru, ale napríklad aj prírodu. Predpokladom pre dizajnérske poňatie jej šperkov a objektov vyjadrených jednoduchými formami je klasické akademické vzdelanie a zvládnutie remeselného spracovania drahých kovov v mierke šperku. Neskôr k tomu pribudlo spracovanie iných kovov a materiálov vo väčších rozmeroch, ktoré zvyčajne realizuje s pomocou dodávateľov. Okrem návrhov a výroby objektov sa zaoberá rôznymi realizáciami a obzvlášť výstavníckou tvorbou. Pre diela vytvorené na 6SEM sa inšpirovala svojou predchádzajúcou tvorbou, kde budovala 3D objekty konštruované z plochy plášťa a to abstrahovaním tvaru a vyskladaním z plechu nehrdzavejúcej ocele. V tomto prípade je však tvar, pôvodne navrhnutý pre laserový rez, ručne vyrezaný. Sériu predmetov na písací stôl tvoria mosadzné objekty modelované v podobnom duchu. Originálnym detailom je aj mechanizmus – motýlik, uzatvárajúci plochu plášťa objektu do jednoliateho objektu. Ďurianovej One off predmety sebe nesú istú poetiku ručne vyrábaných artefaktov doby dávno minulej, v tomto prípade však oslobodené od zbytočnej dekoratívnosti.

5 SEM 2013, 7 SEM 2015

(1989) Česká Republika

Hanina Polívková študovala umelecký šperk na Ústave umenia a designu Západočeskej Univerzity v Plzni a neskôr v ateliéri s+m+l+_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje prírodou, ale aj skúmaním vlastných pocitov, či posúvaním špecifických zlatníckych technologických postupov. Nie sú jej vzdialené ani projekty autorskej spolupráce či využívanie nových technológií 3D tlače. Podstatnou skupinou jej tvorby sú šperky vytvárané zväzkami tenkých medených drôtov z elektrických obvodov ručne formované stáčaním, uzlíkovaním, česaním či formovaním do chumáčov. Meď, s ktorou pracuje je zemitá, mäkká a príjemná na dotyk, a rovnako aj výsledné šperky. Subtílne pôsobiace náhrdelníky aj prstene charakterizuje náznak jemných nití tušených pod tenkou vrstvou povrchu, umne stáčaných a modelovaných do výsledného tvaru. Niektoré zo šperkov sú preletované striebornou spájkou, pozlátené, postriebrené či patinované. Zásadným momentom pri ich tvorbe sú haptické vlastnosti, no hoci pôsobia ako odlievané kusy, pripomínajú tiež filigránové šperky vytvárané technikou tordovania drôtu. Autorka vyzdvihuje meditatívny rozmer ručnej práce s kovovými niťami a tiež ďalší zaujímavý aspekt medeného materiálu, že časom získava patinu. Materiál sa postupne mení, žije vlastným životom. Pôvodne lesklé šperky začali po výstave s názvom ZEMĚdi v Galérii Bazén /5SEM/ zelenať, čo síce nebol zámer ale zaujímavý výsledný efekt. Takisto pre tvorbu Haniny Polívkovej na 7SEM je príznačná sústredená práca s tenkými kovovými drôtmi, ktoré rukami umne a trpezlivo formuje do uzlíkových, strapatých alebo strapcových náhrdelníkov. Sugestívne šperky sa vyznačujú subtílnosťou, nepravidelnosťou a príjemnou haptikou.

7 SEM 2015

(1988) Belgicko

Mladý belgický autor Octave Vandeweghe vyštudoval dizajn šperku a strieborníctvo na Sint Lucas School of Art v Antverpách vo svojej tvorbe osciluje od šperku, cez objekt až po dizajn. Jeho produkcia je ovplyvnená hneď niekoľkými odbormi a oblasť jeho záujmu sa týka predovšetkým tých, ktoré sa spájajú s "výrobou". Primárne ho zaoberá evolúciou objektov, ich hodnotou, formami a funkciami. Skúma aký význam majú predmety vo vzťahu k nášmu každodennému životu, a aké kontexty predstavujú vo vzťahu k ľudskému telu. Usiluje sa o vlastnú interpretáciu každodenne používaných predmetov, dizajnu alebo umeleckých objektov, pričom tuší, že táto téma v sebe nesie istý poetický potenciál. Výsledkom výskumu sú samostatné objekty alebo série vyrobené v materiály alebo len grafické kompilácie, montáže či vizualizácie. Na základe vizuálnej podobnosti medzi prehistorickým kamenným nožom a fazetovaným drahokamom sa zrodila aj jeho fascinácia briliantovým výbrusom, čo ho priviedlo k projektu s názvom Briliantový brus. Kombinuje v ňom fazetový brus s príborovým nôžom a zároveň konfrontuje pojmy krásy a funkcie. Podobný výskum často vedie k vzniku celkom nových predmetov. V inštalácii DIG – RIP , ktorú vytvoril na 7SEM sa autor pohráva s ideou transformácie funkčného významu kedysi užitočných nástrojov - pilníkov, rýľov, lopát a krompáčov, ktorým prisudzuje novú funkciu v podobe náhrobných pomníkov. Súčasne rozohráva hru so znakmi písmen a s významom slov čítaných obojstranne - raz ako textu alebo naopak ako číslic.

3 SEM 2011, 6 SEM 2014

(1952) Finsko

Fínsky sochár Martti Aiha je významným predstaviteľom abstraktnej línie sochárstva. V rokoch 1972 – 1976 študoval na Fínskej akadémii umenia. V roku 2013 získal dôležité fínske ocenenie – Medailu princa Eugena za vynikajúci umelecký výkon. Z tvarovaných segmentov pripomínajúcich vlniace sa ohnivé plamene vytvára nadrozmerné reliéfy a sochy do verejného priestoru. Od 90tych rokov pracuje s výraznou linkou vyťahovanou do priestorových štruktúr alebo naopak s plochou, ktorá je rozpadnutá na jednotlivé amorfné časti. Vo svojej tvorbe využíva najmä hliník, bronz, drevo, preglejku, plexisklo ako i ready made objekty. Diela sú vo väčšine monochromatické - pestrofarebné, čierne, biele alebo ponecháva vyznieť farebnosť samotného materiálu. V prípade bronzových plastík pracuje s lesklou metalickou farebnosťou.

Na 3SEM 2011 vytvoril kovovú sochu s názvom Nekonečná línia. Stočená linka zo železných tyčí štvorcového profilu vymedzuje priestor, a tým ohraničuje vlastné univerzum a svoju existenciu v priestore. Línia je fundamentálnym prvkom a podstatou autorovho tvorivého procesu. Dvojdimenzionálnu rovinu transformuje do 3D otvorenej štruktúry. Abstraktná forma objektu je sochárovým pojednaním o prirodzených vesmírnych zákonitostiach a procesoch. Výsledné dielo je intenzívnou a inštinktívnou osobnou skúsenosťou autora s konkrétnym géniom loci. 

Na 6SEM 2016 vzniklo dielo zo sponzorského materiálu, železa typu Cor-ten. Vytvoril ho technikou laserom vyrezávaných platní, ktoré sú vrstevnicovo spojené do jedného objektu. Je to železné srdce a možno aj slovná hra Cor-ten / Core / Jadro / Srdce. Pretože jadrom celého sympózia je materiál, tvrdý kov, ktorý umelci pretvárajú do umeleckých objektov. Počas sympózia zdieľajú jeden tvorivý priestor - srdce, dom, ateliér, záhradu, atmosféru, inšpiráciu, spoločné zážitky, pocity, momenty a sochy .

5 SEM 2013

(1945) Slovensko

Renomovaná fotografka Milota Havránková pôsobí simultánne na slovenskej i českej výtvarnej scéne. Po Bratislavskej ŠUPke  študovala v Prahe na FAMU. Fotografii sa venuje bytostne, nielen svojou tvorbou ale i pedagogicky. Prakticky od roku 1991 vyučovala na VŠVU v Bratislave, na FMU v Prahe a na AU v Banskej Bystrici. Patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej fotografie druhej polovice 20. storočia. V textoch o autorkinom diele nájdeme väčšinou prívlastok fotoexperiment. Je pravda, že mnohokrát zmenila vyjadrovací štýl, že vyskúšala nové technológie, zažila na vlastnej tvorbe prechod od analógovej fotografie na digitálnu. Fotografia je jej primárny vyjadrovací prostriedok, je jej pohľadom na svet, celoživotným smerovaním a skúmaním horizontov bytia, takže to nie je experiment, ale jej celoživotná práca, drina a skúmanie vlastných možností a schopností. Fotografiu vníma Milota Havránková ako prostriedok, nástroj, ktorým môže zažitú skutočnosť a realitu manipulovať a odhaľovať tak jej skryté nánosy a vrstvy. Je pre ňu typická pestrosť prístupov - technologických i výrazových a široký záber myšlienkových postupov a inšpiračných zdrojov, jedným zo zásadných zdrojov jej inšpirácie je jej rodina.

 Milota Havránková na 5SEM 2013 vytvorila symbolické dielo s názvom Tanier, z ktorého všetci jeme. Jeden tanier – modrý je ešte plný zážitkov a inšpirácie, druhý - červený je takmer prázdny, čo ale značí, že všetkým chutilo. Počas sympózia jeho účastníci fungujú ako umelecká rodina. Spolu bývajú, tvoria, diskutujú, jedia, zabávajú sa v rodinnom dome a  pôvodne ateliéri Erny Masarovičovej. Duch miesta je zásadný. V dielach jednotlivých autorov vidieť a cítiť jeho transformovaný obraz a odkaz.

1 SEM 2009 - 11 SEM 2019

(1960) Slovensko / Česko

Miro Švolík je známy česko-slovenský fotograf. V rokoch 1981 – 1987 študoval na pražskej FAMU. Etablovaný fotograf na českej i slovenskej umeleckej scéne je jednou z vedúcich osobností tzv. Slovenskej novej vlny. Táto skupina zahŕňa viacerých fotografov zo Slovenska, ktorí prišli v 70tych rokoch študovať do Prahy na FAMU a zmenili a vyrušili vtedajšie umelecké prostredie svojím pohľadom na súdobú fotografiu. Svojou tvorbou priniesol nový hravý a imaginatívny pohľad na reálnu skutočnosť. Jeho doménou sa stala inscenovaná fotografia s akcentom erotiky a príbehového ladenia reality. Nevšímajúc si vonkajšie dianie, zameral sa na svoj vnútorný svet a na prácu s iróniou. Ironizuje a inscenuje okolitý svet i seba samého. Vyhýba sa politike, skladá si svoje vlastné príbehy a osobné fantázie a postmoderné mytológie. Jeho poetický svet fotografie je hravý, nechýba mu humor, nadsadenie reality a prefíkané kombinácie motívov. Svoje diela skladá do cyklov, ktoré postupne rozvíja v otvorenom príbehu. Pri práci s fotografiou využíva aj digitálnu techniku, fotografie farebne dotvára, vytvára z nich koláže, ornamentalizuje, pracuje so zmnožením figúry alebo naopak s jej rozkladom o opätovným skladaním dokopy v odlišných súvislostiach a významoch.

Miro Švolík vynechal len jeden ročník sympózia a to 2SEM. Zo všetkých  ostatných  sympózií pochádzajú jeho inscenované skupinové portréty. Účastníci samotní mu slúžia ako šperky, ktorými dekoruje veľké čierne siluety. Prepožičiava si ich telesné schránky a telá ležiacich výtvarníkov  inscenuje do koláží. Nepravidelne ich spája do skupín, organizuje ich spletence alebo ich samostatné pózy. Niektorí majú svoje umelecké atribúty, iní sa držia za ruky ako jedna rodina.

4 SEM 2012, 8 SEM 2016

(1948) Slovensko

Výnimočný sochár a renesančný umelec. V rokoch 1969 – 1975 študoval na VŠVU v Bratislave, kde aj od roku 1992 pedagogicky pôsobí. Vo svojej sochárskej tvorbe používa kameň, drevo, bronz, oceľ aj železo. Venuje sa aj kresbe a maľbe. Jeho výtvarný prejav ma osobité meditatívne vyžarovanie, inšpirujú a fascinujú ho staré civilizácie, špeciálny vzťah má k japonskej kultúre.  Hlavnými jeho tézami sú bod, línia, znak, objem a obrys. Osobitým prejavom a programom autora sú Petrogramy. Kamene, ktoré nazbiera, pomaľuje zvláštnymi znakmi a symbolmi, roznáša a umiestňuje najmä v Bratislave, ale vďaka priateľom sa dostali už do rôznych krajín po celom svete.

Na 4SEM 2012 autor pracoval s jemu blízkymi Petrogramami . Kovové fragmenty, pozostatky z diel EM pomaľoval záhadnými symbolmi a vytvoril z nich inštaláciu. Jeho meditácia bola doplnená aj železnou sochou evokujúcou schodisko.

Na 8SEM 2016 vytvoril monumentálnu železnú sochu. Pracoval pri nej s myšlienkou symetrie, výraznej siluety a chýbajúceho priestoru. Peter Roller je aj básnikom. Píše básne, presnejšie povedané rýmované zvesti, verše o tom, čo je mu blízke.  Dielu s názvom Socha, vytvorenom na ôsmom ročníku, zvažoval dať aj iné, poetickejšie názvy ako Ruiny symetrie, Vízia vchodu, Miesto majáku, Kút hanby, Ornament pustatiny či Príťažlivosť siluety. Sila archetypu, jasne ohraničenej formy, jednoduchosť ale zároveň sila a monumentalita tvaru sa v jeho tvorbe spájajú s dôvtipnosťou a ľudskosťou.

3 SEM 2011

(1937 - 2017) Slovensko

Výrazný predstaviteľ slovenského moderného sochárstva. Vyštudoval VŠVU, kde od roku 1990 pôsobil ako profesor a po roku 1989 bol jej rektorom. Za svoju tvorbu získal množstvo ocenení a uznaní, v roku 1983 mu bola vo Viedli udelená Herderova cena, v roku 2004 mu bol prezidentom SR prepožičaný rád Ľudovíta Štúra II. triedy. Jozef Jankovič bol sochárom, grafikom, maliarom, rešpektovaným pedagógom a bardom aktivít neoficiálnej umeleckej scény v období socializmu. Bol členom neformálneho združenia bratislavské Konfrontácie, ktoré v 60tych rokoch 20. storočia tvorili jeden z  protipólov oficiálneho umenia. Bol tvorcom monumentálnych sochárskych realizácií vo verejnom priestore. Patril k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku. Vo svojom nezameniteľnom výtvarnom prejave využíval často formu ľudských figúr alebo ich častí. Pre svoje diela nemal vyhranený materiál, používal drevo, kov, papier i epoxid.

                Na pozvanie Katy Kissoczy sa zúčastnil 3SEM 2011, na ktorom vytvoril kovovú sochu kvádrovej formy s privarenými postavami. Tieto plošné ľudské figúry sú výrazne prelamované do priestoru, čím nadobúdajú 3D formu. Postavy s expresívnymi gestami v rôznych krkolomných pózach balansujú na hranách, visia dole hlavou, prelamujú sa. Ľudské bytie, jeho individuálne drámy a sociálne údely boli témami Jozefa Jankoviča, jeho monumentálnych sôch i menších grafík.

9 SEM 2017, 11 SEM 2019

(1989) Slovensko

V roku 2015 absolvoval štúdium na VŠVU v Bratislave na katedre maliarstva. Hlavnou témou jeho prác je mesto a mestské prostredie. Láka ho vizualita sídlisk a ich kubických a geometrických foriem, lákajú ho tmavé a posprejované zašlé kúty, nedokonalosti mestských zákutí. Jednotlivé obrazy sú preňho moduly. Spája ich do väčších celkov, vytvára nimi dialógy, odkazy alebo celé príbehy, ktoré každodenne prináša život v betónovej ríši. Okrem klasického maliarskeho prejavu, v zmysle závesného obrazu, presahuje svojimi prácami aj do priestorových inštalácií. Muralistická maľba vo verejnom priestore je téma a médium, na ktoré sa momentálne aktívne zameriava.

Na 9SEM 2017 svoju pozornosť zameral na starú trafostanicu na Gorazdovej ulici a premenil ju na umelecký objekt, site specific maľbu s názvom Cena mena. Žlté, vo význame zlaté, tehličky pokrývajú objekt na jednej strane a autorov monogramom FS je umiestnený na jej druhej strane. Autor trafostanicu najprv opravil, omietol a následne maliarsky pojednal, a tak tento obyčajný obslužný objekt získal symbolickú pridanú hodnotu a obdiv susedskej komunity.

7 SEM 2015, 9 SEM 2017

(1955) Česká Republika

V rokoch 1979 – 1985 študovala na UMPRUM v Prahe v ateliéri textilného výtvarníctva. Po ukončení štúdia sa venovala textilnému dizajnu, návrhom látok  hlavne s abstraktnými vzormi. V roku 1999 prvýkrát navštívila Bretónsko, a to ju priviedlo k definitívnemu rozhodnutiu venovať sa krajinomaľbe. Začala maľovať v plenéri. Najprv to boli menšie pastely a akvarely, ktoré jej slúžili ako skice a v ateliéri s nimi ďalej pracovala. Jej veľkou inšpiráciou je česká krajina, obľúbenými motívmi, ktoré v prírode vyhľadáva sú dopady a odrazy svetla v krajine. Zaujíma ju farba a štruktúra.

                Na 7SEM 2015 prijala novú výzvu, maľovať na kov. Ako podkladový materiál pre svoje maľby využila  cor-tenové platne, na ktorých už prebiehal proces  hrdzavenia a vytvoril štruktúrovaný povrch. Autorka použila akrylové farby a nedokonalosť povrchu  zámerne zapracovala do svojho autorského konceptu. Kolekciu nových krajinomalieb pod názvom Na plech vystavila Alena Beldová v bratislavskej Galérii CIT. Výstava bola sprievodným podujatím 9SEM 2017.

3 SEM 2011

(1959) Slovensko

Výrazný autor imaginatívnych obrazov študoval v rokoch 1979 – 1985 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdia absolvoval v roku 1984 pobyt na Academii di belle Arte v Ríme, kde ho okrem genia loci Ríma oslovila talianska postmoderna. Tvorí maľby, grafiky, sochy a autorský šperk. Práve v súvislosti so svojou šperkárskou tvorbou spomína na sochárku Ernu Masarovičovú, ktorá mu bola inšpiračným vzorom. Vo svojich maľbách a grafikách postavy zasadzuje do imaginatívnych krajín, v prostredí veľmi často využíva zobrazenie architektúry. Pre autora je príznačné existencialistické vyznenie figúr. Expresívna farebnosť sa stretáva so surrealistickou obraznosťou čo intenzívne pôsobí na divákovu predstavivosť.

                Na 3SEM 2011 vytvoril dielo Stretnutie v meste. Sú to dve kovové sochy, ktorých predobrazy nájdeme v mnohých jeho maliarskych prácach. Ich telá sú tvorené zhlukmi budov, sú to dve chodiace architektúry. Vyvolávajú v nás zvláštny pocit opustenosti a ich nejasný pôvod môže byť mýtický, rozprávkový či fantastický. S motívom pohybujúcej sa architektonickej postavy autor pracuje dlhodobo, postupne rozvíja a napĺňa jej existenciu. Pristupuje k nej ako k figúre, ktorá môže vykonávať i čisto ľudské aktivity.

Výrazný autor imaginatívnych obrazov študoval v rokoch 1979 – 1985 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdia absolvoval v roku 1984 pobyt na Academii di belle Arte v Ríme, kde ho okrem genia loci Ríma oslovila talianska postmoderna. Tvorí maľby, grafiky, sochy a autorský šperk. Práve v súvislosti so svojou šperkárskou tvorbou spomína na sochárku Ernu Masarovičovú, ktorá mu bola inšpiračným vzorom. Vo svojich maľbách a grafikách postavy zasadzuje do imaginatívnych krajín, v prostredí veľmi často využíva zobrazenie architektúry. Pre autora je príznačné existencialistické vyznenie figúr. Expresívna farebnosť sa stretáva so surrealistickou obraznosťou čo intenzívne pôsobí na divákovu predstavivosť.

                Na 3SEM 2011 vytvoril dielo Stretnutie v meste. Sú to dve kovové sochy, ktorých predobrazy nájdeme v mnohých jeho maliarskych prácach. Ich telá sú tvorené zhlukmi budov, sú to dve chodiace architektúry. Vyvolávajú v nás zvláštny pocit opustenosti a ich nejasný pôvod môže byť mýtický, rozprávkový či fantastický. S motívom pohybujúcej sa architektonickej postavy autor pracuje dlhodobo, postupne rozvíja a napĺňa jej existenciu. Pristupuje k nej ako k figúre, ktorá môže vykonávať i čisto ľudské aktivity.

1 SEM 2009, 2 SEM 2010, 3 SEM 2011

(1950) Česká Republika

Významný český sochár - železný muž. V rokoch 1969 – 1975 študoval sochárstvo na UMPRUM v Prahe. Predtým sa vyučil umeleckému kováčstvu v Jihlave a v tomto odbore je dokonale remeselne a technologicky zručný. Jeho osudovým materiálom je železo, s ktorým pracuje prakticky od svojich pätnástich rokov. Vo svojej voľnej plastike pracuje s viacerými odlišnými až protichodnými motívmi. Symbolické univerzálne vyjadrenie ľudského bytia a trápenia zobrazuje kontemplatívne i expresívne. Jeho diela sú  silné vo výraze, intenzívne ľudské až mystické.

Na prvých troch ročníkoch SEM vytvoril tri po sebe tematicky nasledujúce sochy a vznikol tak sochársky triptych. Vychádzal zo svojej predstavy vizuálne stvárniť zastavenie, vytrhnutie človeka z času. Keď sa na realizáciu pripravoval, kreslil si do skicára figuratívne motívy dovtedy až našiel hľadanú postavu, vytrhnutú z diára, ktorá sa stala jeho predlohou. Všetky tri monumentálne sochy  majú spoločnú formu prevedenia. Sú to ploché ľudské siluety v životnej veľkosti vytvorené zo železa. Ich povrch je patinovaný a korodovaný. Prevedenie je v podstate minimalistické a plošné. Figúry sú navzájom prepojené špirálou z diára, ktorá je synonymom špirály života.  

 Na prvom ročníku sympózia vytvoril autor dielo Vytrženo z diáře – vertikálna postava je špirálou spojená so základňou symbolizujúcou svet alebo bazálnu formu. Druhou sochou je dielo Vytrženo zo života – v horizontálnej polohe sú špirálou spojené dve figúry v symbolike zrodu. Posledné dielo Vytrženo z věčnosti  je diagonálna socha umiestnená v trojuholníkovej kompozícii. Symbolicky nesie bremeno svojho života a osudu. Avšak aj nesenie bremena nás posilňuje, dáva nám silu ťarchu uniesť.

5 SEM 2013

(1952) Slovensko

Sochárka a medailérka , predsedníčka Združenia medailérov Slovenska študovala sochárstvo na VŠVU v rokoch 1971 – 1977. Na fakulte architektúry STU v Bratislave pedagogicky pôsobí od roku 1982. Venuje sa hlavne drobnej plastike a reliéfom, tvorbe medailí, plakiet a realizáciám v architektúre. Jej preferovanými materiálmi pre tvorbu sú bronz a cín. Jej diela sú buď solitérne kusy alebo súčasti tematických sérií. Rozmermi sú to komorné plastiky avšak s veľmi silným výrazom a meditatívnym podtónom ľudskej existencie.

Na 5SEM 2013 vytvorila dva objekty s názvom Kaplnka pre EM. Dva poloblúkové objekty sú diptychom a poctou Erne Masarovičovej. Veľmi osobné a kontemplatívne dielo je inšpirované fragmentmi diela autorky, na ktorej počesť celé sympózium vzniklo. Prevedenie rúk je expresívne so zvýraznenými priehlavkovými kosťami a štíhlymi, trochu pretiahnutými prstami, ktoré evokujú mieru sústredenia sa a vypätia pri umeleckej tvorbe.

5 SEM 2013, 7 SEM 2015

(1961) Nizozemsko

Holandský sochár Roland de Jong Orlando študoval na Akadémii umení v Tilburgu (1987) a v Amsterdame (1990). Je členom holandskej asociácie sochárov a predstaviteľom abstraktného sochárstva. Sám si vyrába kovové prefabrikáty, ktoré  následne rozparceluje, nareže a nanovo spája. Takto vnikajú objekty, ktorých základom je rytmus a dynamika. Roland de Jong Orlando pracuje s Fibonacciho postupnosťou čísel a pomocou tohto číselného rádu kombinuje jednotlivé segmenty svojich sôch. Segmenty sú spájané do nového tvaru a chcú byť viac, než len súčtom jednotlivých častí, chcú byť novým poriadkom, novým princípom pre samotné umelecké dielo.

Svoju dlhoročnú skúsenosť využil autor aj pri dielach, ktoré vznikli na dvoch ročníkoch 5SEM 2013 a 7SEM 2015. Vytvoril zvárané skulptúry, ktoré sa špirálovito rozvíjajú do priestoru, lámu pod rôznymi uhlami a stúpajú do výšky ako chápadlá  abstraktného tvora. Aj keď sú to diela zo zváraného kovu s využitím matematických princípov, sú vo svojej podstate autorovou hrou. Konečná podoba sochy je teda občas aj náhodou, ktorá sa vkradne do matematického systému a organicky rozvíja svoju finálnu kompozíciu.

8 SEM 2016

(1982) Česká Republika

Na pražskej AVU študoval v rokoch 2001 – 2007. V roku 2006 absolvoval pobyt na londýnskej Middlesex University. Takmer vždy pracuje s figúrou človeka alebo zvieraťa v symbolickom, existenciálnom alebo expresívnom vyznení. Pracuje intuitívne, necháva sa viesť materiálom, jeho vlastnosťami a obmedzeniami. Sám vraví, že umenie je preňho previazané s telesnosťou a je preňho bytostným. V zmysle bytostiam sa venujúcim a bytosti zobrazujúcim. V rôznych sériách diel pracoval napríklad s vlasmi, drôtmi, gumou z duší starých kolies, plyšom alebo obhoreným drevom. V zásade sú to obyčajné substancie, ktoré nás obklopujú. Materiál si vyberá podľa obsahu svojej práce a teda je preňho podstatné, aby aj on samotný bol výpovedným a zaujímavým, aby mal intuitívne haptické vyžarovanie.

Na 8SEM si vyskúšal opačnú situáciu. Mal k dispozícii plechové platne, ktoré ohýbal, tvaroval, tepal a krčil až v nich našiel obraz, ktorý hľadal. Našiel v nich časti ženského tela – Zmuchlanou holku. Snažil sa o to, nechať samotnú hmotu čo najprirodzenejšie vyznieť a počkať, kým mu sama ukáže formu, do ktorej sa chce dostať. Na záver jednotlivé časti ženského torza akcentoval bielou farbou.

7 SEM 2015, 8 SEM 2016

(1964) Polsko

Významný poľský vizuálny umelec a pedagóg zaoberajúci sa najmä inštaláciou a multimediálnymi umeleckými realizáciami. V rokoch 1983 – 1988 študoval maliarstvo a sochárstvo na Akadémii krásnych umení v Poznani. Od roku 1989 pedagogicky pôsobí na Univerzite výtvarných umení v Poznani, na ktorej v rokoch 2008 – 2016 zastával funkciu rektora. V súčasnosti vedie ateliér na katedre sochárstva. Vo svojej voľnej tvorbe sa zaoberá inštaláciou, objektom a sochou, ktoré tematicky viaže na kritiku aktuálneho kultúrneho diania.

Zúčastnil sa dvoch ročníkov SEM a v oboch prípadoch vytvoril sochy s využitím konkrétneho artefaktu. Dielo Projektor, ktoré vzniklo na 7SEM je priestorovým objektom, v ktorom využil princíp repetície a multiplikácie jedného preferovaného tvaru. Pracuje so siluetou, výrezom, plochým tvarom i s určeným plastovým objektom. Využíva tiež svetlo dopadajúce na objekt, ktoré na jeho povrchu rozohráva hru tieňov.

Banana Bone je trojmetrové dielo vytvorené na 8SEM. Dielo evokuje muzeálny artefakt - kostru fiktívneho tvora „Superbanána“, ktorá je zvarená z množstva segmentov. Keď sa pozrieme bližšie zbadáme v kostre rozmnoženinu tvaru jediného druhu ovocia.

6 SEM 2014

(1979) Slovensko

Vyštudovaný reštaurátor, venuje sa maľbe, kresbe s presahmi do maľby, soche a grafike. V rokoch 2000 – 2006 študoval na VŠVU v Bratislave v odbore reštaurovanie sochy. V roku 2011 získal Cenu Martina Benku za voľnú tvorbu. Pracuje s motívmi, ktoré sa mu vynárajú z podvedomia. Uplatňuje voľný princíp tvorivosti. Počas toho ako pracuje na soche alebo maľbe sa mu ukazujú nové smerovania jeho diela, ktoré si pripúšťa a aplikuje. Niekedy sa stane, že sa od pôvodného zámeru úplne odkloní a prekročí tak svoje ego a pôvodný vytýčený cieľ.

Na 6 SEM 2014 vytvoril dva ryté obrazy do kovových platní. Na autonómnych kovových kresbách sú zobrazené časti figúr, na jednej je vyrytý portrét a na druhej fragment záhadnej, akoby zvieracej tváre. Vrypy vyplnil a akcentoval maľbou, ktorej svieža farebnosť je v kontraste s povrchom skorodovanej platne.

7 SEM 2015

(1958) Česká Republika

Významná česká maliarka, sochárka a grafička, ktorá študovala aj scénografiu a kostýmové návrhárstvo. ŠUPku navštevovala v Bratislave, vysokú školu vyštudovala už v Prahe – DAMU v rokoch 1981 – 1986. Vo fantazijno expresionistických motívoch a metaforách jej diel nájdeme skrytú dejovosť a príbehové roviny. V jej dielach sú obsiahnuté symbolické a alegorické ľudské figúry, zvieracie postavy a obyčajné predmety v nových súvislostiach. Výrazovosť jej diel podčiarkuje použitie čiernej v kontraste s jasnými farbami. Veľký dôraz kladie na detailné prevedenie.

Na 7SEM 2015 pokračovala vo svojej vtedy aktuálnej sérii Lebky 2015 – 2016. So symbolom smrti a pominuteľnosti, ktorý je univerzálnym symbolom ľudskej existencie narába s pietou a vážnosťou. Z materiálov, ktoré boli na sympóziu dostupné vytvorila asambláže na kovových platniach. Materiál nainštalovala do siluety lebky a jej memento mori je v odkaze na prepojenosť generácií.

6 SEM 2014

Estonsko

Estónsky sochár Nils Hint je tvorcom sochárskych objektov, autorských šperkov a inštalácií. V rokoch 2006 – 2013 študoval na Estónskej akadémii umení v Talline. V roku 2016 mu bola udelená prestížna estónska umelecká cena Kristjana Rauda. Pracuje najmä s nájdenými kovovými predmetmi z ktorých vytvára nové ready made objekty. Zaujímavým programom, ktorému sa venuje je tvorba objektov tzv. experimentálnej gastronómie. Rôzne druhy železných technických nástrojov ako sú kliešte, vrtáky, račňové kľúče, kombinačky alebo nožnice prekováva a vytvára z nich kuchynské náčinie. Opačným princípom pracuje, keď používa časti príborov a vytvára z nich naopak umelecké objekty, v ktorých stále rezonuje charakter stravovacieho náčinia.

Na 6SEM 2014 vytvoril dielo s názvom Katedrála II. Využil pritom nefunkčné radiátory, ktoré rezal, zváral. Pomocou deformácie a prepaľovania vznikol ready made dekonštruktovistický objekt. Rebrá radiátoru autor využil ako vizuálnu citáciu klenbových rebier a oporných pilierov, ktoré sú príznačné pre gotickú architektúru.

2 EM 2010, 4 SEM 2012, 7 SEM 2015

(1951) Slovensko

Výrazný slovenský sochár a pedagóg, ktorý bol v rokoch 2000 – 2007 rektorom VŠVU v Bratislave. Odbor sochárstva vyštudoval na VŠVU (1969 – 1975), ročný študijný pobyt absolvoval an Hochschule für Angewande Kunst vo Viedni (1983 – 1984). Venuje sa tvorbe reliéfov, plastík, medailí i inštaláciám. Vo svojom prejave využíva figúru i geometrické minimalistické formy. Tematika športu, horolezectva a turistiky bola preňho zásadná v osemdesiatych rokoch.

Objekt Hommage à Erna Masarovičová autor vytvoril na 2SEM 2010. Nájdené železné pláty, ktoré boli už prirodzene skorodované zostavil do vrstvenej plastiky. Riadil sa pritom pravým uhlom segmentov, ktorý sa stal centrálnym oporným miestom 82 dielov, ktoré sú symbolom 82 rokov života sochárky EM.

Dielo Žena vzniklo na 4SEM 2012. Monumentálna socha z oceľovej platne je minimalistickým stvárnením ženy s využitím základných geometrických foriem – štvorca, kruhu a trojuholníka, ktoré sa v špirálach rozvíjajú do priestoru.

Neistý strelec je dielo zo 7SEM 2015, v ktorom autor využil nájdený objekt mosadznej pologule. Len jediná strela preráža trojmetrovú cor-tenovú platňu, ostatné uviazli v ploche a sú len obrysom nedokončeného činu.

5 SEM 2013

(1980) Česká Republika

Reprezentantka českého skla, venujúca sa aj inštaláciám s využitím tohto materiálu. V rokoch 2000 – 2006 študovala na UMPRUM v Prahe. Počas štúdia absolvovala pobyt vo Fínsku na Wetterhof School of Art and Design v Hämeenlinne. Vo svojej sklárskej tvorbe využíva rozličné techniky spracovania skla – tavenie, spekanie i maľovanie. Venuje sa komornej plastike a dizajnu, ale je aj autorkou monumentálnych konceptuálnych mobilných inštalácií, pri ktorých využíva zrkadlá a ich schopnosť odrážať i trieštiť objekty.

Na 5SEM 2013 vytvorila zváraný objekt s využitím zrkadla a optického množenia tvarov. Kompozícia diela má tvar mihrábu, výklenku umiestnenom v stene mešít. Výklenok slúži veriacim k určeniu smeru modlitby a práve v súvislosti so smerom je dielo vertikálne, zužujúce sa dohora. Jeho subtílnosť a ľahkosť znásobuje zváraná konštrukcia, ktorá je obrysová, neobsahuje plné steny a vo svojom jadre má umiestnený krištáľovitý objekt. Autorka v tomto prípade využíva repetíciu odrazov na vytvorenie iluzívneho priestoru výklenku v hmote objektu, ktorá vlastne neexistuje.

6 SEM 2014

(1976) Česká Republika

Pražskú AVU vyštudoval v rokoch 1995 – 2001 a počas štúdia v roku 1999 absolvoval stáž v Karlsruhe na Staatliche Akademie der Bildenden Künste. Hlavnú tému vo svojom výtvarnom smerovaní našiel už počas štúdia, zaujíma ho priestor a pomyselné prázdno vo vymedzenej ploche. Diela vytvára konštruktivistickým prístupom pomocou línií. Zaujímajú ho proporcie a vzťah medzi pohybom a rámcom, orientácia a vymerané hranice. Na to mu slúži kresba. Je to priestorová kresba, ktorú realizuje pomocou drôtených objektov.

Tento princíp tvorby diela použil aj pri 6SEM 2014, kde vytvoril priestorovú plastiku pomocou železnej zváranej linky bez vnútornej výplne. Autor tu pracuje so surovosťou materiálu a s determinovanou 3D kresbou. Využíva geometrickú i nepravidelne tvarovanú alebo lomenú kontúru s absenciou plného objemu.

6 SEM 2014

(1976) Česká Republika

Na pražskej AVU študoval v rokoch 1996 – 2003. V roku 1999 absolvoval študijný pobyt na Akadémii v Stuttgarte v Nemecku. Od roku 2010 pedagogicky pôsobí na Ústave umení a dizajnu ZČU v Plzni, kde vedie ateliér sochárstva. Vo svojej tvorbe uplatňuje nefiguratívne abstraktné vyjadrovanie. Materiál, s ktorým pracuje, väčšinou necháva vyznieť v prirodzenej podobe, občas používa pri povrchovej úprave diel patinovanie, polychrómiu alebo polep kovovými fóliami. Pracuje s drevom, kovom, betónom, sadrou i keramikou.

Na 6SEM 2014 vytvoril monumentálnu zváranú železnú sochu. Vertikálna socha pravouhlého tvaru je vztýčená a uzemnená na štvorcovej platforme. Jemný sochársky akcent autor umiestnil do pravého horného rohu, ktorý poloblúkovo vybrúsil. Ostré hrany sochy sa tak dostali do kontrastu s poloblúkom, ktorý narušil a zároveň prehĺbil siluetu sochy. Na povrchu sochy vyniká farba a štruktúra použitého materiálu – cortenu.

9 SEM 2017

(1990) Česká Republika

V roku 2017 absolvoval na UMPRUM v Prahe v ateliéri supermédií. Predtým študoval na fakulte reštaurovania Univerzity Pardubice v Litomyšli. Inšpiráciou pri tvorbe mu je klasické antické a renesančné sochárstvo, ktorých kánon a modeláciu považuje za nadčasové. Pracuje ale so súčasnými technológiami, je priekopníkom tzv. robotického sochárstva. Pri svojej tvorbe využíva pomoc umelej inteligencie – naprogramovaného priemyselného robota, ktorý je schopný vytvoriť formu pre sochársky odliatok.

Pre 9SEM 2017 vytvoril zo železnej konštrukcie s použitím výpletov sériu kresiel. Železné pohodlí je dielo, ktorým nadviazal na svoje predchádzajúce projekty ako Dřevěné pohodlí, v ktorých prehodnocuje vzťah človeka k formám a tvarom sedacieho nábytku. Aj obyčajné kreslo môže byť v jeho ponímaní umeleckým artefaktom, sochou.

4 SEM 2012, 5 SEM 2013, 6 SEM 2014, 8 SEM 2016, 9 SEM 2017

(1982) Slovensko

Slovenský sochár Lubo Mikle študoval v rokoch 2000 – 2006 na VŠVU v Bratislave na Katedre socha, objekt , inštalácia. Je vytrvalým tvorcom monumentálnych sôch, ktoré stoja na pomedzí sochárstva a technického konštruktu. Najčastejšie používa oceľ alebo iné kovy, ktoré spracováva technikou zvárania. V jeho tvorbe častokrát nájdeme aj sochy vytvorené z recyklovaných industriálnych materiálov alebo technických fragmentov. Fascinujúce sú jeho diela vytvorené z vrakov áut z pospájaných karosérií.

Na 4SEM 2012 vytvoril dielo Jazva pomocou zvárania a ohýbania oceľových profilov. Robustné dynamicky sa rozvíjajúce dielo do priestoru má technickú až priemyselnú formu.

Na 5SEM 2013 transformoval svoje staršie dielo do novej podoby. Výslednú skulptúru polial horľavinou a zapálil čím sprítomnil jeho znovuzrodenie.

Na nasledujúcom ročníku 6SEM pokračoval v idei recyklácie a deformácie a na diele nájdeme aj rezíduum pôvodnej farebnosti materiálu s ktorým pracoval.

Dynamické dielo Long S Ch C vzniklo na 8SEM v roku 2016. Autor pri ňom použil železné prefebrikáty starej vzduchotechniky, ktoré pospájal do monumentálnej kompozície pripomínajúcej futuristický stroj s tajomnou funkciou. Do diela vkomponoval aj zvuk pomocou interaktívnej zvukovej softvérovej inštalácie.

V roku 2017 na 9SEM realizoval dielo W.O.S.S., ktoré pôsobí dojmom akoby spadlo z vesmíru či z budúcnosti, pričom táto nadrozmerná sci-fi inštalácia je tvorená z toho najbanálnejšieho materiálu. Autor kompozíciu vyzváral z fragmentov kontajnerov.

4 SEM 2012

(1933 - 2016) Slovensko

Významný slovenský sochár, ktorý sa narodil v Poľsku, ale po vysokoškolskom štúdiu na pražskej UMPRUM (1954 – 1960) odišiel žiť na Slovensko. Jeho ateliér dodnes nájdeme v Podunajských Biskupiciach tak, akoby v ňom zastal čas a tvoril a žil v ňom naďalej. Venoval sa sochárskej tvorbe, keramike, kresbe aj maľbe. Bol členom skupiny Mikuláša Galandu, do ktorej vstúpil v roku 1962 na ich v poradí tretej výstave. Tézy moderného sochárstva vo svojej tvorbe spájal s ľudovou rustikálnou slovenskou tradíciou, národnou históriou, mytológiou a kresťanstvom. Sformoval si vlastný element formálne pripomínajúci zvonicu alebo kaplnku, v ktorom prepojil architektonický a figuratívny princíp. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia s týmto typom aktívne pracoval v komorných i monumentálnych dimenziách, snažil sa jeho prostredníctvom vyjadriť slovenský mýtus v zmysle jeho archaickosti a rurálnosti.

Na 4SEM 2012 vytvoril Andrej Rudavský dielo princípom asambláže. Sova je kombináciou reliéfu tváre a rôznych nájdených nepotrebných skorodovaných kovových fragmentov. V symbolickom a metaforickom vyznení je voľnou asociáciou na tvorbu EM.

8 SEM 2016

(1967) Česká Republika

Známy český knižný grafik a ilustrátor pražského vydavateľstva Argo, prijal novú výzvu, teda pozvanie na sochárske sympózium na počesť EM. Pri realizácii svojich sympozálnych diel využil cor-tenové platne, ktoré boli preňho novou výtvarnou skúsenosťou. V triptychu s názvom Hádka využil farebnosť samotných platní. Okrem uhlíka a farebných pigmentov použil aj techniku vyrezávania do kovového podkladu. Vyrezané siluety potom vyhol do priestoru, čo prinieslo do plošného obrazu 3D efekt.

Na 8SEM 2016 vytvoril Pavel Růt aj matricu pre grafiku Madonka. Je to portrét žmurkajúcej ženskej postavy s výraznými mihalnicami a pusou otvorenou dokorán. Fyziognómia jej tvárových čŕt je veľmi zjednodušená, autor pracoval s esenciou ženskosti bez prevedenia detailov.

8 SEM 2016, 9 SEM 2017

(1976) Česká Republika

Český sochár Martin Kocourek vyštudoval UMPRUM v Prahe v rokoch 1995 – 2002. Počas štúdia strávil dva roky v New Yorku (2000 – 2002) a práve v jeho vtedajšom ateliéri v East Village prvýkrát skombinoval klasickú tému a priemyselný odpad. Vo svojej tvorbe využíva nájdený odpadový kovový i drevený materiál a vytvára kombinované sochárske inštalácie. Pre jeho diela je príznačná emocionalita, posolstvo a obsah, ktorý priamo vychádza z jeho prežitkov a súkromného života.

Na 8SEM 2016 vznikla Růže pro Terezu. Monumentálny kvet je zaujímavým spojením kontrastu krehkosti a robustnosti vo forme, téme i v materiáli diela.

Florálne a rastlinné skulptúry tvoril už skôr v rokoch 2009 – 2010 a aj na 9SEM 2017 vytvoril ďalšie dielo v tomho duchu - Lilie pro Oli, ktorá vznikla procesom ohýbania a tepania plechov. Krehká kvetina vo výraze je intímnym vyjadrením autorovho citového prežívania. Druhé metaforické dielo z cor-tenového plechu Dítě má nadživotné rozmery a práve tie podčiarkujú naliehavosť autorovho vyjadrenia. Plochá silueta s jemnými reliéfnymi črtami tváre znázorňuje novorodenca s pupočnou šnúrou, ktorú tvorí reťaz a myšlienkovo vychádza z autorovho súkromného života.

7 SEM 2015

(1953) Česká Republika/Rakúsko

Český výtvarník Martin Káňa vyštudoval pražskú AVU v rokoch 1995 – 2002. Vyštudoval kresbu, ale aktívne sa venuje sochárstvu a maľbe. Je členom českého umeleckého zoskupenia Ztohoven, ktorého aktivity vykazujú znaky tzv. kopnikiády, teda zosmiešňovanie úradov a autorít určitým oklamaním, napríklad pomocou prestrojenia a zmeny identity. Martin Káňa vo svojej voľnej tvorbe kombinuje námety zo sci.fi, komiksu, súčasnej ázijskej kultúry a pracuje s novými technológiami.

Dielo Elektrifikátor vytvoril na 8SEM 2016 kombináciou rôznych kovových fragmentov. Vrchná polovica plastiky je komponovaná z pravouhlých segmentov a pripomína stožiar vysokého napätia. Spodnú polovicu tvoria „organické“ nohy tvora, poskladané z nájdených železných častí, s výrazným nakročením do priestoru.

9 SEM 2017

(1980) Česká Republika

V rokoch 2000 – 2007 študovala na VUT v Brne na fakulte výtvarných umení v ateliéri grafiky a environmentu. Študijné pobyty absolvovala na akadémii v Záhrebe v Chorvátsku a na fakulte krásnych umení v Španielskej Altei. Vo svojej tvorbe sa venuje výšivke do kovu, environmentálnym inštaláciám a hĺbkotlači. Špeciálny vzťah má k výšivke, ktorú aplikuje na časti karosérií áut, nákladiakov či smetných nádob. Pracuje tiež s drôtenými podkladmi alebo s obyčajnými predmetmi z domácnosti, ktoré vyšívaním autorsky dotvára. Jej objekty predstavujú migráciu konkrétneho človeka v čase a priestore, dokumentujú jeho skúsenosti a tradície s autorským nadhľadom.

Na 9SEM 2017 pokračuje vo svojich tzv. absolútnych grafikách. Na plote okolo Galérie Záhrada vytvorila site specific inštaláciu Bez tebe nejsem nic II. V diele zasadenom do verejného priestoru Gorazdovej ulice pracuje s nápadným červeným nápisom, ktorý je znepokojujúci a naliehavý vo svojom vzťahu k divákovi. Vo svojej podstate je ale indiferentný, pretože divák netuší komu je určený ani čoho sa týka. S červenou výšivkou pracuje aj v diele Game Over II. Dvojmetrová cor-tenová platňa je vlastne morskou mapou alebo návodom ako sa preplaviť z bodu 1 do bodu 6 a pritom získať slušné skóre. V bode 6 sa môžeme rozhodnúť či budeme cyklicky pokračovať ďalej alebo zmeníme smer a rozhliadneme sa po nových príležitostiach.

5 SEM 2014

(1941) Slovensko

Slovenský sochár Dušan Králik vyštudoval VŠVU v rokoch 1961 – 1967. Na výtvarnú scénu vstúpil koncom šesťdesiatych rokov. V jeho ranej tvorbe nájdeme prvky príbuzné popartovému, novofiguratívnemu či surreálnemu výtvarnému prejavu. Pracoval s deformáciou, fragmentarizáciou i so zväčšovaním telesných tvarov a detailov. Osobné zážitky a vlastná mytológia mu boli inšpiráciou pre figúry, ktoré vytvoril zo sadry. Ich torzá, najmä však fragmenty odhalených vnútorných orgánov koloroval a nechal brutálne vyznieť v kontraste s bielou farbou sadry. Počas normalizácie mal zakázané vystavovať.

Na 5SEM 2014 vytvoril objekt abstraktných tvarov s názvom Šperk pre čerešňu. Pracuje v ňom s dvoma základnými tvarmi - kruhom a kvádrom, ktoré zložil do inštalácie. Autor v inštalácii prirodzene prepojil sochu so šperkom. V diele pracuje s plným a prázdnym objemom a s obrysovou líniou, ktorá vytyčuje priestor. Nadimenzovaním rozmerov dekoratívneho predmetu dosiahol jeho zintenzívnenie vo výraze a jeho transformáciu na environmentálnu inštaláciu.

1 SEM 2009

(1963) Slovensko

Vyštudoval fotografiu na AMU v Prahe v rokoch 1983 – 1988. Venuje sa fotografii, maľbe a tvorbe asambláží. Je známy projektom s názvom Art Grand Slam, na ktorom pracoval s tenistkou Martinou Navrátilovou. Pomocou tenisových loptičiek, ktoré slávna česká tenistka odpaľovala vznikli veľkorozmerné farebné plátna so spontánnymi odtlačkami a stopami po odpale.

Na 1SEM 2009 pokračoval v cykle diel s názvom Many & Love. Tento cyklus vznikol v čase, keď Národná banka Slovenska vyraďovala halierové mince z obehu a autor si vtedy zakúpil niekoľko vriec neplatnej meny za cenu hliníka. Vznikli veľkorozmerné obrazy – asambláže poskladané z rastru mincí. Na prvom ročníku sympózia vytvoril dielo Drobné, pri ktorom využil optické efekty rastru vytvoreného z mincí. Pracoval s diagonálnym radením, farebným prelínaním a striedaním patinovaných a strieborných mincí, ktoré v prísnom a presnom rastri upevnil na kovový podklad. V dolnej časti je k rámu privarený kovový objekt hviezdicovitého tvaru, pripomínajúci geometrický kvet.

9 SEM 2017

(1965) Slovensko

Významný a originálny slovenský sklársky výtvarník a pedagóg. V rokoch 1989 – 1995 študoval na VŠVU v Bratislave na oddelení sklárskeho výtvarníctva, od roku 2011 na VŠVU pôsobí pedagogicky. Palo Macho sa pohybuje na pomedzí disciplín maliarstvo a sklárstvo. Jeho zásadným materiálom, v ktorom sa vyjadruje je sklo, ale pristupuje k nemu ako k maľbe, nie ako k materiálu na tvorbu úžitkových predmetov. Využíva predovšetkým tavené a líhané ploché sklenené tabule, častokrát monumentálnych rozmerov. Tvorba Pala Macha je originálna, jedinečná a zásadná na poli slovenského i českého sklárskeho výtvarného umenia.

Na 9SEM 2017 vzniklo dielo, v ktorom autor skombinoval sklo a oceľ – Od pohľadu k pohľadu. Kruhový sklenený objekt má charakter priezoru alebo priehľadu a je umiestnený na oceľovej konkávne prehnutej základni na štyroch nohách. Jemná maľba na sklo v kombinácii so základnou vlastnosťou materiálu – transparentnosťou vytvárajú na diele optické efekty, ktoré podporuje aj rad bublín rozmiestnených po celom obvode diela. Štruktúrovaný kruh je metaforou diferencovanosti názorov a pohľadov na to, čo vidíme, čo si myslíme, čo cítime a čo robíme.

8 SEM 2016

(1976) Česká Republika

Známa česká sochárka, scénografka a konceptuálna výtvarníčka. Na pražskej AVU študovala v rokoch 1997 – 2003 sochárstvo a intermédiá. Študijné pobyty absolvovala vo švajčiarskom Luzerne a v Acapulcu v Mexiku. Veľmi špeciálne rozvíja tradíciu figuratívneho sochárstva pričom vychádza z klasických archetypov, ktoré transformuje do nových konotácií. Kategóriu klasického sochárskeho prejavu výrazne prekračuje smerom ku konceptuálnemu umeniu, inštaláciám a performance. Jej sochárske diela sú mnohokrát extravagantné s prvkami erotiky, provokujúce, ironické s výrazným emotívnym pôsobením.

Sochárska inštalácia, ktorú autorka vytvorila na 8SEM rozvíja jej tému, ktorou sa zaoberá už dlhšiu dobu. Jej poľudštené trofeje predstavujú frapantné nahé ženské torzá so zvieracími rohami. Trofeje, ktoré doteraz vytvorila boli výrazne štylizované s lesklým a dokonalým povrchom. Na sympóziu využila drsný povrch cor-tenových platní, ktorý ponechala v surovom stave a pracovala so siluetami vysokej zveri. Jednotlivé 2D siluety navarila na podstavce a nainštalovala v záhrade ako stádo torz. Princípom vyrezávania zvieracích profilov z platní získala plné a vybrané objemy, ktorých vzájomné vzťahy využila v priestorovej inštalácii. Napriek obskúrne vyznievajúcej téme trofejí v prípade Pauliny Skavovej stále prevažuje fascinácia prírodou a všetkým živým.

2 SEM 2010, 4 SEM 2012

(1963) Česko/Slovensko

Narodil sa v Bratislave ale žije a pracuje v Prahe a v Sázave. V rokoch 1981 – 1987 študoval na AVU v Prahe. Tvorí v médiu sochy, maľby, kresby a objektu. Na konci osemdesiatych rokov sa obrátil ku geometrickejšej forme výtvarného prejavu, pri ktorej ostal. Keď sa v jeho diele vyskytne figuratívny motív, je abstrahovaný na základné črty, ktoré symbolizujú postavu alebo jej časti. Pri tvorbe imaginatívnych diel, využíva oblé kvapkovité i hranaté tvary a metamorfózy, z ktorých vytvára sochárske inštalácie. Pracuje s drevom, kovom, sadrou i kameňom. Vo svojich kompozíciách častokrát vytvára novotvary, ktoré kladie do kontrastu so zaužívanými a reálnymi tvarmi. Skúma protichodnosť a limity reality a jej vnímania.

Na 2SEM 2010 vytvoril inštaláciu na fasáde domu EM, kde sa sympózium konalo. Inšpiroval ho dom a jeho priestor samotný. Zo železného drôtu modrej farby vytvoril skupinu postáv, ktoré zmrazil v pohybe a nechal kráčať kolmo po fasáde. Energicky a vytrvalo pochodujú, smelo sa pohybujú a postupne sa strácajú za horizontom. Ich pohyby a držanie tela vyjadrujú ich rozpoloženie a charakter. Vo večernom osvetlení sú na priečelí domu vidieť siluety ich tieňov, čo zvýrazňuje ich živosť a agilnosť. V druhej plastike, ktorú na sympóziu vytvoril pracoval s vertikálnymi kovovými platňami, ktoré navzájom prepojil tyčami. Do dištancu medzi platňami umiestnil typovo a formálne podobné figúry z drôtu aké použil pri inštalácii na dome. Postavy malých atlantov musia v ohraničenom priestore prežiť, prispôsobiť sa a zvládnuť symbolický boj o prežitie v priestore fyzickej a psychickej neslobody.

Diela pod názvom Transformer vytvoril na 4SEM 2012. Sú to dve figurálne kompozície, v ktorých pracuje s pojmom rozostrenia reality a prechodu časopriestorom pri ktorých môže dôjsť k metamorfóze ľudskej bytosti. Plastiky sú tvorené farebnými a pokrútenými pásmi kovu, zmotanými a prepletenými tak, že vytvárajú objemy reflektujúce telá postáv. Prvá je vertikálna, zavesená v priestore na kovovej konštrukcii. Druhá je horizontálna figúra ležiaca na kovovej platni s pozdvihnutými rukami.

5 SEM 2013, 7 SEM 2015

Slovensko

Pochádza z Bratislavy, kde navštevovala aj VŠVU, na ktorej absolvovala v roku 2013 - Katedra socha, objekt, inštalácia. Za diplomovú prácu s názvom World megalopolis získala cenu rektora. Zúčastnila sa zaujímavého lokálneho sympózia v Dubnici nad Váhom, ktoré sa konalo v roku 2012 v továrni, v ktorej sa kedysi vyrábali tanky. Bola súčasťou tímu autorov, ktorý vo fabrike pracovali päť dní a vytvorili sochy z odpadového materiálu určeného na likvidáciu. Ďalším zaujímavý exteriérovým projektom je socha Démana, na ktorej pracovala spolu s Martinom Porubovičom. Je nainštalovaná v Kálnici v športovom areáli a vytvorená z rámov horských bicyklov.

Na 5SEM 2013 vytvorila dielo s názvom Predator s využitím najmodernejších technológií a materiálov v kombinácii s prísnym geometrickým tvarovaním objektu, ktorého jadro je vyosené do priestoru. V diele pracuje s kontrastmi materiálov a jeho monumentalitu podporuje mohutná podesta, na ktorú autorka dielo umiestnila.

Na 7SEM 2015 vytvorila variabilnú geometrickú plastiku Z cyklu Hľadanie pravdy IV. zo železa a kompozitného dibondu. Tvaroslovie diela vychádza z obraznosti posvätného hinduistického symbolu Sri Yantra, ktorý vo svojich geometrických pomeroch vyjadruje princípy vesmíru. Yantry sú v Indii považované za tradičné vizuálne nástroje komunikácie s nadprirodzeným svetom bohov. Zváraná plastika je zároveň aj energetickým žiaričom, silovým diagramom a aspektom, ktorý vytvára vybalansované energetické pole s vysokou vibráciou a pôsobí harmonizujúco na pozorovateľa.

6 SEM 2014

(1957) Česká Republika

Český maliar, grafik a sochár vyštudoval pražskú AVU v rokoch 1978 - 1984. Absolvoval stáž v Antverpách a v Sofii. Jeho diela ovplyvňujú podnety, ktoré zbiera cestovaním do exotických krajín po celom svete. Vyhľadáva najmä odľahlé miesta od civilizácie, rád cestuje s expedíciami do pralesov medzi divoké kmene domorodcov. Zo svojich ciest si vždy prináša plné skicáre kresieb. Jeho figuratívne maľby prechádzajú častokrát až do abstraktných farebných vyjadrení a kompozícií. Vo svojich dielach hľadá súvislosti medzi pravekým primitívnym umením a jeho väzbou a interpretáciou v súčasnosti. Intenzívna autorova hra s farbou a svetlom vyúsťuje častokrát do intuitívnej podvedomej maľby spontánnych obrazov. Zobrazuje v nich farebný život domorodých kmeňov. Figúry vo svojom prejave postupne fragmentarizuje a zjednodušuje až do polohy abstraktného symbolu.

Na 6SEM 2014 vytvoril viacero veľkoplošných malieb v improvizovanom ateliéri garáž v dome EM. V dielach pokračoval vo svojom vytýčenom maliarskom štýle s využitím expresívneho maliaskeho gesta. Abstraktné maľby s intenzívnou farebnosťou ale i figuratívne kompozície inšpirované kultúrou starých civilizácií a prírodných národov potom odprezentoval v bratislavskej galérii CIT na výstave s názvom Vůně. Táto výstava bola súčasťou sympózia 6SEM.

6 SEM 2014, 7 SEM 2015

(1965) Česká Republika

Český výtvarník a pedagóg, ktorý na pražskej UMPRUM študoval v rokoch 1990 – 1996 a dnes na nej vyučuje a je garantom predmetu figuratívna kresba a technológia maľby. Vo svojich dielach zobrazuje svet civilizácie v paralelnej realite, vo svojom futuristickom videní. Pracuje s figúrou i s so zobrazením technických detailov a symbolov, ktoré navzájom prepája a spája do prepletených foriem a kompozícií, ktoré sa odohrávajú v zvláštnej sci-fi krajine budúcnosti. Dielami poukazuje na rozdielnosti vo vnímaní reality a vecí, ktoré sa odohrávajú okolo nás. Všeobecná realita alebo to, čo za ňu obvykle považujeme, môže byť podľa autora len pozlátkom a skreslením toho, čo existuje mimo nášho chápania a videnia.

Na 6SEM 2014 vytvoril maľby, v ktorých nadviazal na svoj aktuálny výtvarný program. Svet, ktorý stvárňuje je iný od toho nášho, je postavený na iných princípoch, má vlastné zákony a svojský poriadok. Chce divákovi sprostredkovať to, čo vidí a v podstate sa zameriava na podivnosť vecí, ktoré sa odohrávajú v našej realite dennodenne a my ich už ani za zvláštne a zvrátené nepovažujeme. Sprostredkováva to kontrastom a vyexponovaním svojich predstáv. Sprievodným programom 7SEM 2015 bola autorská výstava Libora Klába v bratislavskej galérii CIT s názvom Nový světový řád.

4 SEM 2012

(1957) Česká Republika

Česká výtvarníčka s maďarskými koreňmi, ktorá vyštudovala AVU v Prahe v rokoch 1977 – 1983. Venuje sa maľbe, kresbe a tvorbe priestorových objektov a inštalácií, ktoré vznikajú vývojom a transformáciou jej plošných diel. V osemdesiatych rokoch sa výrazne presadila v generácii mladých výtvarníkov a zaoberala aj akčným umením. Základným autorkiným vyjadrovacím prostriedkom je expresívne a spontánne gesto, ktoré vychádza z jej momentálneho emociálneho rozpoloženia. Tvorba je pre Margitu Titlovú cesta poznávania, na ktorej pre svoje myšlienky postupne hľadá výtvarnú formu – v súčasnosti sa vyjadruje najmä priestorovými inštaláciami a objektmi.

Na 4SEM 2012 vytvorila dielo s názvom Anjel. Personifikovaná figúra na veľkoformátovom kartóne je výsledkom jej expresívneho gesta a využila pritom reflexné fólie a farebné spreje. Na podklade navrstvila dynamické zásahy pomocou najrôznejších výtvarných prostriedkov. Autorka v diele pracovala s energiou priestoru. V jej kombinovanej maľbe vytvorenej na sympóziu sa odrážajú i prítomní ľudia a ich aktuálne emocionálne stavy.

9 SEM 2017

(1971) Česká Republika

Český výtvarník Jan Turner sa venuje najmä soche / objektu a inštalácii v konceptuálnom kontexte. V jeho diele nájdeme tiež jemnú linkovú kresbu a maľbu. Pražskú AVU vyštudoval v rokoch 1993 – 1999. Pracuje s predmetmi, ktoré sú všedné, obyčajné, a ktorým chýba prirodzená vizuálna príťažlivosť. Odpadový materiál, prefabrikáty a rôzne obyčajné predmety nám dáa do pozornosti v ich premyslenej skladbe a inscenácii. Vytvára z nich ready-made diela, konceptuálne minimalistické priestorové kompozície a objektové inštalácie. Rád sa pritom sústreďuje na javové a verbálne absurdity, pracuje s jemnou nadsázkou i s ironickou vtipnosťou.

Na 9SEM 2017 vytvoril tri samostatné priestorové objekty, ktoré napokon spojil do jednej inštalácie. Vychádzal pri nich z nepredvídaných i konkrétnych situácií, náhod a započutých vyhlásení. Socha na nošení je viackát zalomená oceľová trubka, fungujúca ako socha i ako neohrabaný a nemotorný šperk. Kruhové objekty Tablety mají rýhu, ale nejsou určeny k půlení a Stolík s ubrusem maximálne naleštil a postavil tak do kontrastu k iným dielam, ktoré na sympóziu vznikli a zámerne pracovali s patinovanými povrchmi nájdených súčiastok v dome EM.

7 SEM 2015

(1954)  Česká Republika/Rakúsko

Narodila sa v Brne v Čechách, kde vyštudovala v rokoch 1973 – 1979 pražskú AVU. Od roku 1981 žije vo Viedni v Rakúsku, kde emigrovala spolu so svojou rodinou. V súčasnosti pôsobí simultánne v oboch krajinách. Venuje sa figuratívnej a predmetnej maľbe. Motívy nachádza v živote okolo seba i v prírode južných Čiech, kde čerpá energiu, pokoj a rovnováhu. Symbolizuje to aj návrat autorky ku koreňom, k detstvu, k rodine, ktoré sprítomňuje vo svojej tvorbe. V maľbe využíva a spája efekty a pôsobenia rastru a sviežej farebnosti v kontraste s tmavosťou a šeďou prírodného materiálu – popola, ktorý zakomponovávala najmä v minulosti do svojich diel.

Na 7SEM 2015 vytvorila dielo, maľbu na cor-tenovej platni s názvom Dudlíkový král. Samotné siedme sochárske sympózium vnímala metaforicky ako „železné kráľovstvo“, v ktorom sa tento „kráľ“ zrodil. Personifikované batoľa sa vynára z pravidelného rastru farebných bodov prevedených v teplých tónoch. Autorka pracuje aj s vizualitou povrchového materiálu platne, na ktorej rozohráva vlastnú optickú hru. Dielo je zobrazením jej spomienok na sympózium, na kolegov, spoločné „kráľovské hostiny“ a diskusie, z ktorých vznikali nové inšpirácie podnety.

9 SEM 2017

(1974) Nizozemsko

Holandský výtvarník, venujúci sa soche i kresbe. V roku 1998 absolvoval Willem de Kooning Academie v Rotterdame. Jeho sochárske diela sú 3D prepismi jeho kresieb. Vo svojej podstate jednoduché poloblúkové tvary sú vytvorené ako súmerné plochy a jediným akcentom je svieža farba, ktorú aplikuje na ich vnútorné časti. Okrem výtvarného umenia sa autor venuje surfingu, ktorý je aj jeho hlavným inšpiračným zdrojom pri tvorbe. Surfovanie je síce zábavné, ale ide v ňom najmä o dosiahnutie vnútorného pokoja, sústredenia sa, koordinácie a balansu. Ide o čítanie tvaru vlny a o dokonalé spojenie tela, vody, vetra a oblohy. Tvaroslovie lámajúcich sa, prekrývajúcich a plynúcich vĺn autorovi slúži ako základný motív pre jeho sochárske diela.

Na 9SEM 2017 nadviazal na svoj vytýčený sochársky program a vytvoril päť skulptúr rôznych veľkostí z voľnej série Domov vetra s názvami: Pre priateľa; Intiem I – II; Pre Ernu (Domov vetra); Priestor je len hluk, ak ho vidíme. Oceľové sochy, ktoré sú z vnútornej časti pestrofarebné vytvoril ohýbaním, rezaním, brúsením a zváraním. Vychádza pri nich z vlastností a poznania materiálu, nesnaží sa o jeho znásilnenie ale číta surovinu, jej energiu a formu, tak ako surfer vníma vlnu, na ktorej sa nesie. Forma je teda riadená akciou, ktorá je starostlivo premyslená a autorom zvážená.

5 SEM 2013, 6 SEM 2014, 7 SEM 2015, 8 SEM 2016, 9 SEM 2017

(1991) Česko/Slovensko

Intermediálny výtvarník, zaoberajúci sa virtuálnou realitou a skúmaním medzí virtuálneho a reálneho priestoru prostredníctvom digitálnych technológií. V rokoch 2013 – 2016 študoval na Prague College – britskej vysokej škole v Prahe so zameraním na výtvarné umenie, nové technológie, experimentálne a interaktívne médiá. V roku 2018 absolvoval Ateliér supermédií na UMPRUM v Prahe. Vo svojej tvorbe sa snaží prehodnotiť a preklenúť hranice medzi tým, čo vnímame ako fyzické a čo ako digitálne. Je autorom site specific audiovizuálnych, kinetických a interaktívnych inštalácií, v ktorých pracuje s nájdenými a zaznamenanými zvukmi, s animáciou a s cieľom postupného vyvíjania objektov, ktoré pôsobia prekvapujúco na divákov a ich očakávania.

Na 5SEM – 7SEM pôsobil ako tvorca dokumentárnych videí, fotografií a multimediálnych výstupov zo sympózií.

V rokoch 2016 – 8SEM a 2017 – 9SEM sa Ateliér EM so sympóziom zapojil do medzinárodného projektu Biela noc, ktorý sa po svojom pôsobení v Košiciach rozrástol aj do Bratislavy. Prvou svetelno-zvukovou inštaláciou s názvom Fázový priestor sa Radovan Kissoczy predstavil na Bielej noci v roku 2016. Bola to vlastne interaktívna inštalácia spájajúca digitálny a fyzický priestor pomocou aranžovania zvuku, ktorý bolo možné skúmať slúchadlami.

Na nasledujúcom ročníku Bielej noci v roku 2017 prezentoval autor projekt Interface (III.), v ktorom spojil audiovizuálne prvky s interaktivitou diváka. Týmto projektom skúmal mieru a aspekty pohltenia človeka vo všadeprítomnej digitálnej realite. Generatívna projekcia pohlcovala jednotlivca, ktorý sa tak stal súčasťou objektu a projekčnej plochy a hlavným katalyzátorom nového typu reakcie. Na jednej strane to bola produkcia nových tvarov a vízií prostredníctvom počítačovo generovanej projekcie, ktorá ale divákovi na strane druhej znemožňovala prirodzený pohľad na realitu. Výsledky svojho pobytu vo virtuálnej realite divák sledoval cez digitálny filter, ktorý regululoval a obmedzoval prienik jeho vlastných zmyslov späť do reálneho sveta.

3 SEM 2011

(1943) Česko/Ukrajina

Významný český dokumentárny fotograf Bohdan Holomíček sa narodil počas druhej svetovej vojny vo Volyňskej oblasti na Ukrajine ale už v roku 1947 sa s rodičmi presťahoval do Čiech do Mladých Buků v Krkonošiach. Je fotografom v slobodnom povolaní od roku 1995, pretože ako sám povedal, pochopil, že ho zamestnanie zdržuje od fotografovania. Jeho večnou témou je svet ako taký. Je jeho každodenným pozorovateľom a každodenne vytvorí stovky záberov rôznych miest, osôb a zaujímavých situácií. Je tiež fotografom divadelných predstavení popredných českých divadelných scén, ktoré fotí už viac ako tridsať rokov. Divadelné predstavenia sa nesnaží novointerpretovať, snaží sa verne dokumentovať dianie a detaily, ktoré sa na scéne skutočne odohrávajú. Najdôležitejšími sú preňho v tvorbe odhodlanie, vytrvalosť a schopnosti. Všetky jeho voľné cykly fotiek ostávajú otvorené, postupne ich dopĺňa a rovnaké miesta i ľudí zaznamenáva vždy, keď sa s nimi nanovo stretne. Je to jeho cesta a nekonečný príbeh.

V roku 1984 vyfotil Bohdan Holomíček sochárku Ernu Masarovičovú stojacu pri jednom zo svojich diel v prúžkovanej košeli s ohrnutými rukávmi. Táto fotografia bola vystavená na 3SEM 2011 a napriek tomu, že sa jej autor nemohol sympózia fyzicky zúčastniť, pretože bol odcestovaný v Lotyšsku v Rige na divadelnom festivale, bol participujúcim fotografom SEM.

7 SEM 2015, 8 SEM 2016, 9 SEM 2017

Slovensko

Sochár Dionýz Troskó študoval na bratislavskej VŠVU v rokoch 2006 – 2015, vrátane doktorandského štúdia a ročnej stáže na pražskej UMPRUM (2010 – 2011). Zaujíma ho téma sôch vo verejnom priestore, ktorá nadväzuje na tému monumentálnej pomníkovej sochárskej tvorby v minulosti. Pracuje s myšlienkou pamäte národa a reminiscencií konkrétnych miest a ich historických či architektonických hodnôt a kvalít. So skulptúrou pracuje ako s preparátom, v ktorom sú zakonzervované odkazy a minulé prežitky i zážitky. Diela konštruuje ako monumentálne komentáre súčasného i minulého diania a národného mýtu a identity.

Na 7SEM 2015 vytvoril dielo s názvom Stuha priateľstva (Doma dobre!). Na železnej základni je privarený nápis – Homo homini, vyskladaný z kovového ohýbaného pásu a rozvíjajúci sa do priestoru. Celé znenie Homo homini lupus, vyslovil rímsky básnik a autor komédií Plautus. Dielo je príspevkom k autorovej aktuálnej téme, ktorú vo svojej tvorbe spracováva. Sú to motívy utopických pomníkov.

Na nasledujúcom ročníku 8SEM 2016 pokračuje v tvorbe pomníka Inovec / pamätník industriálnej Bratislave II/II. Téma deštruovaných a miznúcich industriálnych pamiatok je naliehavá a aktuálna, developeri v mestách neváhajú búrať rôzne monumenty, je tomu tak nepochybne aj v Bratislave na jej východnom okraji. Dielo má symbolický a trochu sentimentálny názov podľa historickej motorovej československej lode Inovec z roku 1952, ktorá sa plavievala po Dunaji až do rumunského prístavu Giurgiu.

Na 9SEM 2017 vznikla monumentálna oceľová socha s názvom Paranormálna archeológia, Starobylý dobyvateľ. Vo svojom cykle Paranormal Archaeology sa autor zaoberá ohýbaním histórie, faktov a ponára sa do vôd klamstiev, poloprávd a mystifikácie. Vytvára tak sériu objektov zobrazujúce neexistujúce archeologické nálezy a architektúru či fiktívne dejinné udalosti. Autor tak mixuje fakty s fikciou za vzniku úplne nových súvislostí a možností.

8 SEM 2016, 9 SEM 2017

(1954) Slovensko

Známa slovenská fotografka je absolventkou pražskej filmovej a televíznej fakulty na AMU. Predtým navštevovala bratislavskú ŠUPku so zameraním na fotografiu. K fotografovaniu ju priviedol a inšpiroval otec, ktorý celý život amatérsky fotil. Naučil ju základy a keďže ju to bavilo rozhodla sa fotografii venovať profesionálne. Doménou Jeny Šimkovej je módna fotografia, venuje sa aj reklamnej, produktovej a portrétnej fotografii. Spolupracuje s módnymi agentúrami a magazínmi, fotografuje modelky, známe osobnosti ale i obyčajných ľudí. Jej veľkou láskou je cestovanie a spoznávanie nových krajín a kultúr. Z ciest si nosí dokumentačné fotografie, miluje exotické krajiny a ich „iné“ svetlo ako je to naše európske.

Na sympóziách SEM sa zúčastnila svojimi autorskými fotografiami, ktorými zachytila kolegov pri práci a tvorbe, ich sústredenie i meditatívne rozjímanie.

Na 8SEM 2016 vznikla séria fotlačí s názvom ABSTRACTUM. Zamerala sa v nich na štruktúru povrchu a farbu. Práca s materiálom, jeho vyznenie a špecifiká, zachytenie jemných detailov a skoro nebadaných nuansov je autorkina pasia. Aj pri módnej fotografii okrem modelky a jej výrazu sa snaží zachytiť svetlo a detaily odevov tak, aby bol výsledok dokonalý. V sérii zo sympózia vznikli diela inšpirované konkrétnym jedinečným prostredím.

2 SEM 2010, 3 SEM 2011, 4 SEM 2012, 5 SEM 2013, 6 SEM 2014

(1963 - 2017) Srbsko / Finsko

Hudobná skladateľka, obzvlášť známa vo Fínsku, kde žila od roku 1986. Narodila sa v bývalej Juhoslávii v Bosne, mladosť a detstvo strávila v Belehrade, dnešnom hlavnom meste Srbska. V rokoch 1970 – 1981 študovala na Konzervatóriu Mokranjac v Belehrade, ktorá má status prvej nezávislej hudobnej školy v Srbsku. V roku 1986 absolvovala pražskú hudobnú akadémiu. V roku 1989 začala študovať na Sibelius Academy – vysoká hudobná škola v Helsinkách. Napísala množstvo komorných i orchestrálnych diel a niekoľko opier. Skladala hudbu pre scénické predstavenia a filmy. Autorkine hudobné diela sú často kombináciou rôznych štylistických prvkov a rúcajú tradičné zvukové scény tým, že predstavujú nové spôsoby spevu alebo hrania. Jej hudobná tvorba a identita diel je charakteristická istou originálnou konceptuálnosťou naplnenou osobnými prežitkami a skúsenosťami. Častokrát kombinovala podnety z balkánskej ľudovej hudby napríklad so stredovekými sakrálnymi melódiami či modernými hudobnými prejavmi. Fínsku hudobnú scénu obohatila, doslova podfarbila svojím balkánskym temperamentom, humorným prístupom k špecifickému fínskemu prostrediu, prísnemu dodržiavaniu pravidiel a prílišnej vážnosti.

Na 2SEM 2010 skomponovala skladbu, ktorá sa stala hudbou k filmovému dokumentu o živote a diele Erny Masarovičovej od českého režiséra Martina Hanzlíčeka.

Na 3SEM 2011 zložila Jovanka Trbojević kompaktné hudobné dielo Sedem drahokamov pre Katku Kissoczy (Sedm drahokamenu pro KK, sedm skvostů) tvorené zo siedmych menších častí – vlastných autorských skladieb.

Počas 4SEM 2012 autorka nacvičila s kolegami výtvarníkmi zo sympózia live performance Fanfare, ktorú spoločne prezentovali len jedenkrát, počas slávnostnej vernisáže. Akustická skladba bola tvorená zborovým prednesom ženských a mužských hlasov a bola zvukovou a rytmickou oslavou umeleckej osobnosti Erny M. a zároveň odrážala medzinárodný charakter sympózia.

Zahájenie 5SEM 2013 podčiarkol koncert Emmy Vähälä a Hannu Vasara, sólistov fínskej filharmónie Radio Symphony Orchestra, počas ktorého premiérovo odznela aj skladba With Bartok in Mind od skladateľky Jovanky Trbojević.

1 SEM 2009, 2 SEM 2010, 3 SEM 2011, 4 SEM 2012, 7 SEM 2015, 8 SEM 2016, 9 SEM 2017

(1959) Slovensko

Významný všestranný slovenský výtvarník a pedagóg. V rokoch 1978 – 1984 študoval na VŠVU v Bratislave v Ateliéri monumentálneho sochárstva. Od roku 1992 je pedagógom na VŠVU na Katedre sochy. Venuje sa komornému i monumentálnemu sochárstvu, tvorbe šperkov, realizáciám v architektúre i atypickému mobiliáru, grafike, kresbe a maľbe. Pracuje s kovom, surovým patinovaným, skorodovaným i jemnejším lešteným, drevom, sadrou i sklom. Spolu s kolegom Richardom Keťkom vytvorili na sochárskom sympóziu ZOCELE 2012 v Dubnici nad Váhom monumentálnu šesťmetrovú plastiku pozváranú z ruských železničných podvozkov s názvom Transsibíria SK. Inú kontrastnú polohu jeho tvorby predstavujú diela zo série Malé biele, sú to figúry vytvorené z do hladka vybrúsenej sadry, majú potlačené fyziognomické črty, sú to individuality, trochu stratené a vymedzené zo svojho okolia.

Rasťo Trizma je stálica SEM, zúčastnil sa skoro všetkých jeho ročníkov, vynechal len 6SEM 2014. Na 1SEM 2009 vytvoril viacero diel: Trón I – IV a Koruna I – VI. Diela ako artefakty a pradávne atribúty moci a vlády stvárnil novým expresívnym prístupom. Využil nájdené železné pláty a prúty, poznamenané koróziou, ktoré spojil zváraním do nových kompozícii nadčasových foriem.

Na 2SEM 2010 vytvoril exteriérovú železnú plastiku s názvom Kyvadlo a kolekciu šperkov z nájdených predmetov a materiálov v charaktere štýlu arte povera - Šperky jedného spoja. Pri kolekcii šperkov využi rôznorodý mix materiálov a ich devastovaných fragmentov ako skrutky, sieťky, cievky, kartón, textil, úlomky železa a dreva, zbytky drôtu. Výsledné diela nainštaloval do jedného objektu asambláže, ktorý pôsobí ako inscenovaná divadelná scéna s utajeným príbehom.

Na 3SEM 2011 vytvoril Rasťo Trizma tri medaily s názvom 3 placky. Reagoval vlastne na požiadavku Katy Kissoczy vytvoriť sympoziálne medaily. Využil v nich jednak motív slnka ako parafrázu motívu EM a symboly pracovných nástrojov, ktoré na sympóziu jeho kolegovia používajú. Pracoval s vrstvením a puzzlovitosťou plôch, ktoré rezal laserom do ocele a nerezu. Nápisy na medailách realizoval v originálnom fonte.

Na 4SEM 2012 vznikol objekt Pružič, ktorého názov napovedá o jeho skrytých kinetických vlastnostiach. Vzdušne a ľahko pôsobiaca oceľová abstraktná kompozícia pracuje s plnou a vybranou hmotou trojuholníkových tvarov, ktoré sú povyhýbané do priestoru a vychádzajú z jednej pôvodnej oceľovej platne. Rezaním a strihaním platne vznikla priestorová skladačka.

Objektom z 5SEM 2013 autor vyjadruje myšlienku mnohorakosti vecí, ktoré majú spoločné východisko a základ. Perforovaný objekt vajcového tvaru je archetypom počiatku, zrodu a existencie.

Srdce, variabil alebo Mäkké srdce v tvrdom tele vzniklo na 7SEM 2015 a poukazuje na to ako príliš racionálne a kontrolovane vedieme svoje životy. Autor nabáda na vnášanie emocionálnych hodnôt a prejavov medzi ľuďmi.

Na 8SEM 2016 vznikol kinetický objekt Odkiaľ vietor fúka vztýčený na šesťmetrovom stĺpe.

Na 9SEM 2017 vytvoril Rasťo Trizma abstraktné dielo Ticho. Vertikálna kovová zostava využíva multiplikáciu jedného konkrétneho tvaru - úsečky. Subtílna a prísne geometrická zostava sa rozvíja do priestoru po zvislej osi a tvarovo pripomína roztvárací sa skladací stolársky meter.

1 SEM 2009 - 9 SEM 2017

(1956) Česko/Slovensko

Významná a svojím umeleckým prejavom jedinečná sochárka, ktorá pôsobí paralelne v Bratislave i Prahe. Vyštudovala pražskú DAMU v rokoch 1974 – 1980. Venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, exteriérovým sochárskym realizáciám, dizajnu. V roku 2009 zorganizovala prvý ročník medzinárodného sochárskeho sympózia Hommage à Erna Masarovičová (od roku 2013 nesie prívlastok medzinárodné COR-TEN sympózium) na počesť svojej matky Erny. V súčasnosti sa SEM koná už desiaty rok, to znamená, že je tomu už desať rokov, čo Kata sprístupňuje dom a ateliér svojím kolegom, ktorí v tomto špeciálnom prostredí tvoria výnimočné výtvarné diela inšpirované geniom loci tohto neopakovateľného miesta. Kata Kissoczy vo svojej tvorbe využíva kovový materiál rôzneho charakteru, ktorý spracováva ohýbaním, zváraním, akcentuje farbou alebo svetelnými alebo kinetickými efektmi. Variabilným prístupom komponuje kovové plastiky expresívneho vyznenia s využitím figúry, figuratívnych fragmentov alebo diela poníma ako geometrické abstraktné kompozície.

Kata Kissoczy ako iniciárorka sympózia sa zúčastnila všetkých jeho ročníkov. Na 1SEM 2009 vytvorila reliéfny triptych s názvom Šperk pre dom. Pracovala s nájdenými skorodovanými železnými fragmentmi spomedzi ktorých sa vynárajú tváre prevedené analytickým štýlom rozkladania hmoty na jednotlivé súčasti.

Na 2SEM 2010 vytvorila železnú plastiku v kombinácii so sklenenými fragmentmi s názvom Štyria. V diele využila prirodzené svetelné efekty a odrazy vďaka vkomponovaným skleneným častiam. Dielo pozostáva zo siluet hláv, ktoré sú prevedené v plnej hmote vyrezanej zo železnej platne a rámovej konštrukcie, na ktorej sú osadené štyri ďalšie odlišné profily ľudských tvárí.

Aj v diele Brána vytvorenom na 3SEM 2011 využila sklo a jeho svetelné vlastnosti. V plastike Presýpame čas sprítomňuje fenomén plynúceho času. Autorka dielo úmyselne komponovala inak ako sme pri jej prejave zvyknutí.

V plastike Kruhy zo 4SEM 2012 sa opäť objavujú presýpacie hodiny. Oceľový kinetický objekt je vzdušnou štruktúrou, v ktorej autorka zužitkovala odpadový materiál, ktorého formy sú dané strojovou produkciou.

Monumentálne exteriérové dielo Plot / Ohrada vzniklo na 5SEM 2013 a je autorkinou vizualizáciou symboliky objatia a motívu transformácia energie sympózia.

Na 6SEM 2014 vytvorila Kata Kissoczy dielo radením fazetovaných platní, ktoré zoradila za seba a pracovala tak s priehľadmi a farebným akcentom.

Na 7SEM 2015 vznikli diela z cyklu INSOCHA – Hore a dole a Cestou. Sú to variabilné objekty vytvorené z recyklovaného kovového materiálu cor-ten platní, v ktorých pracuje s perforáciou a farebnosťou, priehľadmi a tieňohrou.

Vesmírna odysea je sochárska inštalácia, ktorú autorka vytvorila na 8SEM 2016. Ako sama hovorí, reštartuje v ňom kovový odpad z laserového rezania. Podľa svojho voľného výberu pracuje s rôznymi geometrickými štruktúrami. Farebná úprava objektov a sklo priťahuje pozornosť diváka a pozitívne evokuje spoločenský pohyb.

Na 9SEM 2017 vznikli Puzzle hlavy – I. strieborná, variabil a II. variabil. Hlavy sú zložené z náhodných častí, fragmentov technických výsekov. Sú nápadné svojou grimasou a výrazom. Dajú sa roztočiť, sú interaktívne smerom k divákovi. Autorka ich vytvorila vo dvojici ako odkaz ku vzťahovej tematike komunikácie a porozumenia.